ANKARA - Istý zubár zažil obrovské prekvapenie, keď navštívil dom svojich rodičov a na chodbe ich zrekonštruovaného domu zbadal pozoruhodný kúsok čeľustnej kosti. Podľa odborníkov ide o pozostatky ľudského druhu, ktorý vyhynul pred tisíckami rokov.
Reddit sa hemží falošnými a zavádzajúcimi príspevkami. Pri fotografiách, ktoré zverejnil istý zubár z Turecka, však viacerí odborníci potvrdili, že ide o vzácnu časť čeľuste patriacej vyhynutému ľudskému druhu. Autor príspevku si ju všimol v zrekonštruovanom dome rodičov v travertínovej dlaždici uloženej pri dverách terasy. Mnohí sa zhodli, že ide o čeľusť patriacu buď modernému človeku (Homo sapiens), alebo (čo je ešte pravdepodobnejšie) vyhynutému druhu známemu ako hominini, ako bol Homo erectus alebo neandertálec. V prípade, ak fosília patrila jednému z týchto dávnych ľudských predkov, je stará od 24 tisíc do 1,9 milióna rokov.
Skameneliny v travertíne nie sú nezvyčajné
Používateľ Redditu známy ako Kidipadeli75 uviedol, že je zubár. Doplnil, že dlaždice sú vyrobené z travertínu, ktorý sa ťaží vo veľkom a vyrábajú sa z neho obklady. „V travertíne sa často nachádzajú skameneliny, ale skameneliny hominínov sú vzácne,“ povedala archeologička Kristina Killgroveová pre denník Daily Mail. „Toto je určite kosť spodnej čeľuste hominina, rozrezaná priečne niekde cez stred,“ dodala. Ako je vidieť na fotografii, čeľusť bola rezaná pod uhlom. Na jednej strane zostali priečne rezy zubov, zatiaľ čo z druhej strany boli zuby vyrezané, čím sa odkryla skamenená vnútorná časť čeľuste. „Vôbec ma neprekvapuje, že do tohto typu kameňa sú vsadené kosti,“ okomentovala objav docentka forenznej antropológie Angelique Corthalsová pre Daily Mail. „Je to celkom bežné. Nezvyčajné je mať šťastie, že nájdete čeľusť hominina,“ priblížila.
Travertín je bežný a žiadaný materiál na obklady, je lacnejší ako mramor a jeho časti kryštálov kalcitu mu dodávajú zaujímavý vzhľad. Vytvára sa v blízkosti prírodných prameňov vrátane Mamutieho prameňa v Yellowstonskom národnom parku. V ich okolí žije a umiera mnoho veľkých a malých zvierat. Keď zahynú, ich pozostatky zostanú uväznené v sedimentárnej hornine do chvíle, kým ich niekto nevykope na výrobu obkladov. V tomto prípade skončili v dome zubárových rodičov, ktorí si čeľusť nevšimli, až do chvíle, kým ich na ňu neupozornil. „Vybrali si travertín 'druhej voľby', čo znamená s väčším počtom chýb, ako travertín prvej triedy, pretože bol lacnejší a menej klzký,“ napísal autor príspevku.
Nikto nevenoval pozornosť detailom
„Mnoho ľudí si čeľustnú kosť nevšimlo, keďže skončila až v obkladoch zrekonštruovaného domu,“ pokračovala Corthalsová. „Keď robotníci v kameňolome rezali kameň a keď z neho neskôr robili obkladačky, nikto nevenoval pozornosť jemným detailom. Maloobchodníci s kameňom sa väčšinou zaujímajú o celistvosť a pevnosť kameňa a v skutočnosti ich nezaujíma, čo je v ňom. Niektorí architekti síce vyhľadávajú travertínový kameň na obklady, pretože má tendenciu obsahovať skameneliny, ale väčšinou ide o listy a hmyz a nie o hominizmy,“ doplnila odborníčka.
Ani Killgroveová a ani Corthalsová však nevedeli s istotou povedať, akému druhu hominina čeľusť patrila. „Čeľusť je pomerne úzka. Mohlo by ísť o človeka, ale vyzerá to skôr na hominina. Z tohto typu kameňa boli už predtým vykopané fosílie Homo erectus a Homo heidelbergensis. Mohli by to byť neandertálci, mohlo by to byť čokoľvek. Ktorýkoľvek z hominínov,“ pripustila Corthalsová.
Vek kosti je stále otázny
Travertín bol na výrobu tejto dlaždice vyťažený v Turecku a odborníčka potvrdila, že lomy v tejto krajine boli miestom viacerých nálezov hominínov. Vzhľadom na uhol, pod ktorým bola čeľusť narezaná na výrobu dlaždice, môže byť pre paleontológa ťažké určiť aj to, odkiaľ dlažba pochádza. Pripomenula však, že existujú určité stopy a poukázala na alveolárny výbežok, ktorý drží zubné jamky. U moderných ľudí nie je táto časť veľmi dlhá. V tejto čeľusti je však za prednými zubami veľké množstvo materiálu, čo je skôr typické pre anatómiu čeľuste Homo erectus.
Odborníčka doplnila, že tomuto tipu zodpovedá aj celková šírka čeľuste. Ak by patrila neandertálcovi, mohla by byť stará od 200-tisíc do 24-tisíc rokov. A ak by pochádzala od Homo erectus, jej vek by mohol byť od 1,9 milióna do 108 tisíc rokov. „Čeľustné kosti bývajú pomerne krehké,“ zdôraznila Corthalsová. Skutočnosť, že je neporušená, naznačuje, že pravdepodobne skamenela skôr, ako sa zapichla do travertínu. A keďže fosilizácia môže trvať dlho, kosť je podľa jej slov pravdepodobne aj mimoriadne stará. Aj preto je nepravdepodobné, že by patrila modernému človeku.
