MARCIA – Iba dvanásťročné dievča z chudobnej rodiny sa muselo starať o svojich siedmich súrodencov a domácnosť. Táto úloha ju otrávila natoľko, že štyroch z nich otrávila. Lekári na tento hrôzostrašný čin prišli po exhumácii tiel obetí.
Piedad Martínez del Aguilaová sa narodila v roku 1953 v malej dedinke v provincii Mercia v juhovýchodnom Španielsku a mala dvoch starších bratov, Josého Antonia a Manuela. Jej otec Andres pochádzal zo skromnej vidieckej rodiny a dlhé hodiny pracoval na miestnej farme, no napriek jeho tvrdej práci rodina nežila v blahobyte. Mama Antonia zostala doma a starala sa o dom a deti, no chcela sa odsťahovať do väčšieho španielskeho mesta za vyššou životnou úrovňou a lepšími možnosťami pre svoje deti. V čase, keď sa otváralo veľa tovární, otec Andres prijal ponuku vyučiť sa za murára a pomohol postaviť domy potrebné pre tých, ktorí sa začali sťahovať do oblasti, uvádza Brief Case.
Manželka Antonia verila, že život v Mercii prinesie jej deťom viac pracovných príležitostí, keďže sa Španielsko viac industrializuje, no v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov Antonia porodila ďalších sedem detí – a Andresove mzdy nestačili na pokrytie životných nákladov. Najstaršie deti museli ukončiť vzdelanie, aby si našli prácu a pomohli s financiami, pričom šestnásťročný Jose pracoval ako murársky učeň, zatiaľ čo 14-ročný Manuel si našiel prácu ako obrábač kovov. Piedad mala 12 rokov a rada sa hrala so svojimi kamarátkami, ale keďže teraz mala toľko súrodencov a bola najstaršou dcérou, jej mama sa spoliehala na to, že jej pomôže starať sa o deti.
Tretia smrť prebudila v lekárovi podozrenie
Kŕmila, prebaľovala a obliekala svojich mladších súrodencov, ale musela aj upratovať dom, prať a pomáhať pri príprave jedál. Tiež sa od nej očakávalo, že pre rodinu niečo zarobí, a tak si našla prácu na čiastočný úväzok, kde leštila súčiastky motocyklov. Jej matka bola začiatkom roku 1965 v šiestom mesiaci tehotenstva a ich životné podmienky sa opäť drasticky zhoršili. Tragédia sa odohrala 4. decembra 1965, keď za záhadných okolností zomrela Maria Carmen, najmladšie, iba deväťmesačné dieťa. Lekár diagnostikoval príčinu smrti ako meningitídu, no o päť dní neskôr, 9. decembra, náhle zomrelo druhé najmladšie dieťa, dvojročný chlapec Mariano. Lekár opäť diagnostikoval meningitídu. O päť dní neskôr zomrel štvorročný Santa. Lekár odmietol podpísať úmrtné listy a na nezvyčajné úmrtia upozornil súd a zdravotný úrad.
Pravdu odhalila až exhumácia
Pôvodne sa predpokladalo, že deti mohli zomrieť na potravinovú intoleranciu, ale po vykonaní testov lekári potvrdili, že nenašli nič nezvyčajné. 4. januára 1966 však ochorel a zomrel aj vtedy najmladší päťročný Andreas. Štyri z detí zomreli za menej ako mesiac po sebe a všetky boli pred smrťou v dobrom zdravotnom stave. Čudné bolo aj to, že vždy umrelo aktuálne najmladšie dieťa. U všetkých obetí sa objavili vyrážky a škvrny, ktoré stmavli ako modriny. Trápila ich aj horúčka, po ktorej nasledovali výpadky vedomia a silné kŕče. Do 30 minút následne umreli. Telá mŕtvych súrodencov boli exhumované a toxikológia potvrdila, že všetky deti boli otrávené, keďže v ich telách boli stopy insekticídu DDT a kyanidu draselného. Odborníci dospeli k záveru, že deti niekto úmyselne otrávil.
Chcela sa len stretávať s priateľmi
Najprv boli podozriví rodičia, ale pod tlakom sa Piedad k vraždám priznala. Trvala na tom, že prvé tri vraždy si objednala jej matka, pričom posledná vražda bola impulzívny čin. Vysvetlila, ako pripravila jed tak, že skombinovala čistiace tablety používané na súčiastky motoriek s jedom na potkany, pričom smrtiacu zmes potom naliala do pohárov s mliekom svojim súrodencom. Piedad prezradila, že bola preťažená zodpovednosťou za starostlivosť o svojich súrodencov, keďže bola najstaršou dcérou a očakávalo sa, že zostane doma. Usmrtila ich, aby sa mohla opäť hrať so svojimi priateľmi. Španielske súdy nemohli obviniť mladú vrahyňu a namiesto toho ju zverili do starostlivosti súdov na ochranu mladistvých, kým nenašla útechu v kláštore v Mercii.
