MAE HONG SON - Na náhornej plošine severozápadného Thajska existujú desiatky jaskýň, v ktorých sa nachádzajú obrie drevené rakvy umiestnené na vysokých koloch. Archeológovia realizovali výskum ľudských pozostatkov, aby vniesli trochu svetla do spletitej genetickej štruktúry tohto regiónu.
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu skúmali ľudské pozostatky zosnulých, ktorí boli pochovaní zvláštnym spôsobom v jaskyniach v oblasti severozápadného Thajska. V obrovských rakvách na drevených koloch totiž neboli uložené ich telá, ale ich duše. Rakvy sú nezvyčajné úzke a dlhé. Približne 40 pohrebísk je dielom záhadnej kultúry z doby železnej, ktorá obývala provinciu Mae Hong Son pred 2 300 až 1 000 rokmi. Archeológovia však našli aj telá a sledovali genetický profil 33 starovekých ľudí pochovaných na piatich miestach kultúry Log Coffin. Vystopovali ich predkov, čím sa im podarilo ozrejmiť zložitú genetickú krajinu kontinentálnej juhovýchodnej Ázie po dobe kamennej. Výsledky publikovali v časopise Nature Communications.
Predchádzajúce výskumy zamerané na jednotlivcov alebo určité lokality naznačovali, že táto kultúra bola príbuzná s roľníkmi z údolia rieky Jang-c'-ťiang v južnej Číne a miestnymi spoločnosťami lovcov Hòabìnhian. Posledná štúdia však odkrýva detailnejší pohľad na tento vzťah prostredníctvom skúmania desiatok jedincov z mnohých oblastí. Z ich analýzy vyplýva, že v skutočnosti je možné poľnohospodársku časť ich genómu rozdeliť na dve skupiny: jednu spojenú s údolím rieky Jang-c'-ťiang a druhú s údolím Žltej rieky v Číne. „Naše výsledky prispievajú k tvorbe obrazu komplexnej genetickej krajiny v postneolitickej pevninskej juhovýchodnej Ázii. Táto štúdia poskytuje úspešné genetické výsledky zo vzoriek vo vápencových jaskyniach zo severozápadnej vysočiny Thajska,“ uviedol biológ Wibhu Kutanan z Naresuan University v Thajsku vo vyhlásení.
Sľubne sa vyjadril aj o výsledkoch analýzy vzoriek získaných z archeologických lokalít v nížinách. „Môžu poskytnúť ďalší pohľad na genetickú históriu pevninskej juhovýchodnej Ázie," dodal Kutanan. Z kultúrneho hľadiska je ťažké určiť, prečo boli tieto staroveké rakvy veľmi dlhé a prečo pozostalí vynakladali obrovské úsilie na to, aby ich umiestnili na drevené koly. Archeológovia nedokážu určiť, či išlo o praktickú záležitosť alebo to malo nejakú duchovnú hodnotu. Nová štúdia sa týmito otázkami príliš nezaoberá, len konštatuje: „Rakvy boli vyrezané z jedného stromu a majú výrazné rezby na hlave a nohách, ktoré môžu byť odrazom spoločenských názorov, postavenia zosnulého, súvisieť s zručnosťou výrobcu, prípadne naznačovať prítomnosť rodinných alebo klanových cintorínov."
Je však zrejmé, že podobné tradície majú aj iné staroveké kultúry z pevninskej časti juhovýchodnej Ázie. Na 44 rôznych archeologických náleziskách v neďalekom Vietname bolo nájdených viac ako 170 truhiel v tvare člna. Vo všeobecnosti sú pripisované kultúre Dong Son, ktorá žila v regióne od roku 1000 pred našim letopočtom do 1. storočia nášho letopočtu. Kultúrne relikvie z Vietnamu sú zvyčajne zaradené do rovnakej kategórie ako európske pohreby, pri ktorých boli zosnulí (zvyčajne tí, ktorí majú vysoké spoločenské postavenie alebo bojovnícke zásluhy) uložení do trupu lode, čo symbolizovalo cestu do posmrtného života. Nová štúdia zároveň ukazuje, že v juhovýchodnej Ázii prebiehala pred viac ako 2 000 rokmi rozsiahla migrácia a miešanie. Vzhľadom na túto prepojenosť nie je prekvapením, že sa odovzdávali nielen genetické, ale aj kultúrne informácie.
