NEW YORK - Na Vianoce si mnohí radi pozrú tematické rozprávky, ktoré sa vždy skončia šťastne. Naši predkovia však tento čas v roku trávili inak. Okrem iného si rozprávali príbehy o duchoch a nadprirodzených udalostiach. Ako sa zdá, táto tradícia ešte úplne nevymrela.
V najkrajšom období roka John Maguire rád spomína na tradíciu, kedy ho jeho stará mama z Liverpoolu strašila. "Vypli sme všetky svetlá, zapálili sviečky a starká nám povedala príbeh," povedal pre New York Times. Neboli to však pekné príbehy, ale príbehy o duchoch. "V noci mi to nedalo spať," priznal muž. Teraz už dospelý, 46-ročný riaditeľ organizácie v Arts Groupie, ktorá propaguje divadlo a iné umenie, chce, aby toto bolestivé potešenie malo viac ľudí. Tento rok oživil tradíciu zdieľania príbehov o duchoch na Vianoce, popularizovanú počas viktoriánskych čias.
On a ďalší autori čítali nahlas mrazivé viktoriánske rozprávky v tichej, tmavej knižnici, osvetlenej elektronickými sviečkami. Rodiny vo viktoriánskom Anglicku boli zvyknuté na strašidelné príbehy, ktoré sa na Vianoce objavovali v periodikách. Najslávnejší z nich poznajú snáď všetci: Dickensovu klasiku "Vianočná koleda" z roku 1843, v ktorej duchovia pomáhajú skúpemu mužovi zmeniť jeho maniere.
Hoci pôvod tejto tradície je nejasný, odborníci tvrdia, že tradícia rozprávania príbehov o duchoch počas Vianoc predchádzala viktoriánskemu obdobiu. Zmienky o nadprirodzených udalostiach na Vianoce sa stali populárnymi najmä v 19. storočí, keď sa miera gramotnosti zlepšila a začali sa objavovať tradície, aké poznáme dodnes ako vianočné stromčeky a pohľadnice. "Rodina sa stretla, hrali hry a večer ukončili rozprávaním príbehov pri ohni," hovorí profesorka angličtiny na Randolph-Macon College vo Virgínii Jen Cadwalladerová. Úspech Vianočnej koledy pomohol posunúť vianočné strašidelné príbehy z rodinného salónu do hlavného prúdu.
Od roku 2005 vyrába BBC na Vianoce adaptácie príbehov o duchoch. George Hoyle, ktorý vedie Folklórnu spoločnosť v juhovýchodnom Londýne, si myslí, že ľudia majú stále záujem o strašidelné príbehy. Duchovné príbehy majú tendenciu pripomínať ľuďom, aby premýšľali o svojej morálke, hodnotách a o tom, ako tráviť drahocenný čas. "Sme rovnako zaneprázdnení ako ľudia vo viktoriánskom období a stále považujeme za upokojujúce na chvíľu sa stratiť v čase," povedala Cadwalladerová.
