DUNDEE - Muž v snahe dosiahnuť vysnívanú hmotnosť nejedol takmer štyristo dní. Podrobne ho sledovali lekári, aby nedošlo k žiadnym nepriaznivým účinkom. Aj po rokoch sa mu podarilo udržať zdravú hmotnosť, no odborníci pred takouto drastickou diétou varujú.
Dvadsaťsedemročnému Angusovi Barbierimu zo Škótska sa v 60. rokoch podarilo postiť viac ako rok. Vážil 207 kilogramov, keď sa v júni 1965 prihlásil na Univerzitnú kliniku medicíny v Kráľovskej nemocnici v Dundee. Podľa britského portálu Diabetes.co.uk Barbieri povedal personálu nemocnice, že chce úplne prestať jesť, aby schudol. Súhlasili, že budú sledovať jeho pokrok. V očakávaní, že pôst bude trvať niekoľko dní, mu lekár predpísal multivitamíny a kvasinky, aby nahradil nedostatok živín.
Dni sa však čoskoro zmenili na týždne, pretože mladík chcel dosiahnuť svoju ideálnu hmotnosť 81,5 kg. Žil z čaju, kávy, sódovej vody a vitamínov a ako plynul pôst, jeho telo začalo kompenzovať nedostatok jedla spaľovaním vlastných tukových zásob. Hladina glukózy v jeho krvi bola v dôsledku pôstu nízka, ale neutrpel žiadne nepriaznivé účinky. Veľkú potrebu však vykonával len každých 40 až 50 dní.
V posledných mesiacoch pôstu si Barbieri do čaju a kávy začal pridávať štipku cukru alebo mlieka, až sa nakoniec v júli 1966 rozhodol pôst ukončiť. Po celkovo 382 dňoch sa mu podarilo schudnúť na požadovanú hmotnosť. Po takej dlhej dobe údajne zabudol, ako jedlo chutí. Ako prvé si po pôste doprial varené vajce s krajcom chleba a maslom. "Dôkladne som si vychutnal svoje vajíčko a cítim sa veľmi sýty," povedal.
Barbieriho pôst mu prospieval aj po rokoch, keďže po pol dekáde stále vážil len 89 kíl. Bol dokonca uznaný v Guinessovej knihe rekordov ako najdlhší zaznamenaný pôst. Lekári ale takúto drastickú diétu neodporúčajú. Agnusov prípad je neuveriteľne nezvyčajný a ide o jeden z najextrémnejších príkladov hladovania, aký bol kedy zaznamenaný. Experti varujú, že dlhodobý pôst môže ľuďom s normálnou hmotnosťou spôsobiť zdravotné komplikácie vrátane zvýšenej záťaže srdca.
