PRAHA - Zábavná pyrotechnika obsahuje veľké množstvo toxických kovov, ktoré môžu zostávať v životnom prostredí. Môžu byť i karcinogénne a poškodzovať napríklad nervovú sústavu alebo vývoj detí. Uviedla to Táňa Závodná z Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied ČR. Škodlivé látky podľa nej najviac dopadajú na deti, seniorov a ľudí s dýchacími či srdcovými problémami.
Spektrum účinkov ohňostrojov je široké a záleží na tom, akú zmes pyrotechniky ľudia použijú. Podstatná je aj farba ohňostroja. Množstvo odpálených ohňostrojov je zásadné, pretože účinky sú úzko naviazané na koncentráciu škodlivých látok, napriek tomu sa podľa Závodnej dajú veľké ohňostroje považovať za bezpečnejšie. Ide síce o jeden dlhší ohňostroj, ale koncentrácia väčšiny látok je menšia než u tých, ktoré si ľudia odpaľujú sami.
"Ďalšia vec je, že tie veľké ohňostroje sú kupované z oficiálnych obchodov, takže by nemali obsahovať určité, tie najviac nebezpečné látky. Rozptyľ, ku ktorému dochádza, je vo vyšších dávkach. To znamená, že my nie sme exponovaní až tak priamo ako z tých ohňostrojov, ktoré si odpaľujeme sami," vysvetlila odborníčka. Zároveň ak si ľudia robia ohňostroj napríklad na záhrade svojho domu, musia rátať s tým, že sa im tam budú nebezpečné látky kumulovať. Všeobecne sa dá teda povedať, že domáce amatérske ohňostroje sú z hľadiska možných rizík nebezpečnejšia.
Riziko sa zvyšuje množstvom ohňostrojov, ktoré ľudia vypustia. Ohňostroje majú podľa Závodnej krátkodobé i dlhodobé negatívneúčinky na zdravie. Najväčšie riziko je to, že množstvo látok v organizme aj životnom prostredí zostáva, ľudia sú im tak vystavení ešte dlho po tom, čo už pyrotechniku nepoužívajú. Medzi krátkodobé účinky patria nevoľnosť alebo dýchacie problémy. Existuje množstvo štúdií, ktoré skúmajú množstvo vypustených látok a ich chemické zloženie. "Ukazujú, že môže dochádzať k poškodeniu zdravia aj pri krátkej akútnej expozícii, najmä u ľudí, ktorí už majú nejakú predispozíciu či zdravotné problémy dýchacieho typu alebo srdcovo-cievnej sústavy.
Farebný efekt ohňostrojov sa docieli primiešaním konkrétneho chemického prvku, ktorý dokáže pri horení uvoľniť časť svojej energie formou špecifického farebného žiarenia. Napríklad za červenou farbou stojí pridanie stroncia a líthia, za oranžovou vápnik. Zelenú farbu prepožičiava ohňostrojom baryum, žltú sodík a modrú meď. Draslík, cézium a rubídium alebo kombinácia medi a stroncia zaisťujú fialový efekt, horčík v kombinácii s hliníkom alebo titánom farbí ohňostroj do striebornej a bielej farby. Väčšina týchto kovov sa do ohňostrojov pridáva vo forme, ktorá je pre človeka aj životné prostredie vysoko toxická.
