NEW YORK - Otepľovanie planéty, rozmrazovanie ľadovcov a permafrostu ohrozuje ekosystémy a tým aj zdravie ľudskej populácie. V zamrznutých povrchových oblastiach Zeme sa totiž skrýva množstvo hrozieb v podobe potenciálnych patogénov, ktoré mohli kedysi spôsobiť katastrofu našim predkom.
Roztápanie dlhodobo zamrznutých častí našej zemegule je podľa vedcov dôvodom na obavu z nových ochorení. Ako uviedla vedecká reportérka Pandora Dewanová, odborná verejnosť poukazuje najmä na nebezpečenstvo vírusov, ktoré boli doteraz ukryté v permafroste a prebudili sa po desiatkach tisíc rokov. "Existuje Faktor X, o ktorom toho naozaj veľa nevieme," vyhlásila odborníčka na infekčné choroby Birgitta Evengårdová zo švédskej Univerzity v Umeå.
Počet a rozmanitosť ohnísk zoonotických chorôb narastá
Zistenia vedcov zaznamenané v posledných rokoch si určite zaslúžia zvýšenie pozornosti a sledovanie potenciálnych prípadov šírenia nákazy v Arktíde. Vzhľadom na spôsob fungovania infekčných chorôb je pravdepodobné, že väčšina epidémií pochádza z nového zdroja, ako napríklad z populácie voľne žijúcich zvierat. Štúdie uvádzajú, že počet a rozmanitosť ohnísk zoonotických chorôb narastá, pričom existuje predpoklad, že počet úmrtí sa bude každoročne zvyšovať v priemere o takmer desať percent. V takýchto štatistikách nie sú zohľadnené prudké nárasty spôsobené katastrofickými udalosťami, ako bol napríklad COVID-19. Ich výskyt bude pravdepodobne častejší, keďže sa mení klíma a človek zasahuje do väčšej rozmanitosti živočíšnych biotopov.
História nám môže niečo povedať o chorobách, ktoré sa šíria z jedného hostiteľa na druhého v priestore. Lenže možnosť, že patogén urobí obrovský skok v čase, je pre expertov neznámym územím. Napriek tomu existujú vážne dôvody na podozrenie, že je to možné, ba dokonca pravdepodobné. V roku 2016 bol za smrť viac ako 2000 sobov a jedného človeka v riedko osídlenom Jamalo-Neneckom okrese na severozápade Sibíri údajne zodpovedný antrax. Predpokladá sa, že pôvodcom tohto konkrétneho ohniska nákazy bolo infikované mŕtve zviera, ktoré bolo dlhodobo ukryté v sibírskom ľade. Baktéria Bacillus anthracis si vyvinula schopnosť hibernácie vo forme spór. Iný druh toho istého rodu bol oživený v laboratóriu po desiatkach miliónov rokov strávených vo vnútri včely uväznenej v jantári.
Podobnou schopnosťou prespať celé stáročia sa môžu vyznačovať aj vírusy. Len minulý rok vedci informovali o oživení 50 000 rokov starého vírusu améby, ktorý sa našiel v zamrznutých usadeninách 52 metrov pod hladinou ruského jazera. Ťažko povedať ako by to bolo s výsledkami laboratórnych štúdií v reálnom svete. Hoci tieto mikroorganizmy potrebujú správnu "mašinériu", aby sa uchytili na hostiteľských bunkách a replikovali sa v nich, neexistuje žiadne jasne definované pravidlo o evolučnom vzťahu medzi dvoma potenciálnymi hostiteľmi. Preto je komplikované predpovedať, ako ohrození môžeme byť patogénom na základe toho, čím sa infikovali ľudia v minulosti. Na druhej strane, rýchlosť a intenzita kontaktu s vírusom môže mať rozhodujúci vplyv na to, či sa nakoniec vyvinul spôsob, ako infikovať nového hostiteľa.
Živná pôda pre vznikajúce pandémie
Ak do spoločného ekosystému v krátkom časovom horizonte hodíte dostatok mikróbov, existuje šanca, že aspoň jeden z nich si nájde nového hostiteľa a infikuje ho. Vedci z Ottawskej univerzity použili sekvenovanie DNA a RNA na vytvorenie obrazu o druhoch vírusov, ktoré sa nachádzajú v pôde a vode jazera Hazen. Ide o najväčšie sladkovodné jazero nachádzajúce sa severne od polárneho kruhu. Ich štúdia zverejnená v roku 2022 naznačuje, že zamrznutý sever by sa mohol stať živnou pôdou pre vznikajúce pandémie, keďže topenie ľadu napreduje. Meraním prekrývania rodokmeňov vírusov a potenciálnych hostiteľov dospelo ich pozorovanie k záveru, že šanca na rozšírenie zachytených vírusov do známej populácie hostiteľov sa zvyšuje so zvyšujúcou sa rýchlosťou topenia ľadovcov.
Návrat kiahní, ďalší koronavírus alebo úplne nový druh vírusu, ktorý poznali len naši vzdialení predkovia, patria medzi desivé možnosti. Nemožno však vylúčiť ani verziu, že sa objaví patogén, ktorý ovplyvní kritické časti potravinovej siete, a to buď ako pôvodca infekcie, alebo ako zdroj samotného uhlíka. Čo vieme, je fakt, že takmer určite existujú neznáme faktory obsiahnuté v dávno zamrznutom ľade, ktoré by nás mohli prekvapiť. Evengårdovej poznámku, ktorú adresovala Dewanovej, sa preto oplatí zopakovať: "Je toho veľa, čo nevieme a je veľmi málo ľudí, ktorí sa doteraz zaoberali permafrostom."
