BIRMINGHAM - Spoločnosť AstraZeneca vyvinula jednu z prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19. Čoskoro však vznikol problém v podobe krvných zrazenín, ktoré sa objavili približne u jedného z 50 000 očkovaných. Čo bolo príčinou ich vzniku? Na túto otázku sa snažia odpovedať vedci v článku zverejnenom na webe The Conversation.
Vakcína proti covidu-19 bola vyvinutá firmou AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou. Na prenos inštrukcií do ľudských buniek na tvorbu protilátok využívala adenovírus a zachránila množstvo ľudských životov. Spájaná je však so vznikom krvných zrazenín, ktoré sa objavili zhruba u jedného z 50 000 očkovaných. Syndróm krvných zrazenín je známy ako vakcínou indukovaná imunitná trombotická trombocytopénia (VITT). U ľudí vtedy zlyhá imunitná odpoveď a vytvoria sa protilátky, ktoré sa môžu prilepiť v tele na niektorý z vlastných proteínov. Takýto proteín sa nazýva trombocytový faktor 4 (PF4).
"Vieme, že v priebehu nákazy koronavírusom si mnoho ľudí v rámci imunitnej odpovede vytvára protilátky, ktoré sa zvyčajne prilepia na molekuly PF4. Pri VITT sa však môžu správať ako "superlepidlo", zlepujú spomínané molekuly a vytvárajú veľké štruktúry známe ako imunitné komplexy. Tie sa viažu na malé bunky nazývané krvné doštičky, ktoré sú dôležité pre zrážanie krvi a aktivujú ich," priblížil hematológ Richard Buka z Univerzity v Birminghame v článku.
Za normálnych okolností sa tieto doštičky vznášajú v krvi v neaktívnom stave, ale po aktivácii sa rozšíria, veľmi sa zlepia a vylučujú stovky rôznych chemických látok. Pri VITT sú silne aktivované, čo spôsobuje tvorbu krvných zrazenín, ktoré zvyčajne postihujú žily v okolí mozgu. Mnohí ľudia sa preto po očkovaní sťažovali na neznesiteľné bolesti hlavy. V týchto zrazeninách sa spotrebujú miliardy krvných doštičiek, čo nakoniec vedie k ich nízkemu počtu v krvi. U niektorých pacientov tento stav spôsobil závažné krvácanie, ktoré malo niekedy fatálne následky.
Hľadanie stôp
Po viac ako dva a pol roku začali lekári a vedci na celom svete odhaľovať tajomstvá VITT. Hlavnou oblasťou práce je hľadanie odpovede na otázky, čo vznik zrazenín spôsobuje a prečo u niektorých ľudí tento problém vôbec vzniká. Vďaka pochopeniu príčin sa objavujú aj potenciálne spôsoby liečby. Zatiaľ existuje len jedna genetická súvislosť, prečo majú niektorí ľudia VITT. Je s ňou spojená variácia génu, ktorý vytvára časti protilátok a tá je častejšia u ľudí európskeho pôvodu. Zdá sa teda, že Európania sú v tomto smere viac ohrození. Musia sa na tom podieľať aj iné gény, ale je zložité ich nájsť. Výsledky pozorovania z roku 2021 poukázali na hlavný mechanizmus aktivácie trombocytov. Výskumníci tiež zaznamenali veľké rozdiely v tom, ako trombocyty zdravých ľudí reagujú na protilátky PF4 a VITT. To je zrejme dôvod, prečo niektorí ľudia tento syndróm majú a iní nie. Preto v súčasnosti prebieha ďalší experiment s cieľom odhaliť rozdiely medzi trombocytmi vysoko a nízko reagujúcich pacientov.
Ďalšou veľkou záhadou pri VITT je skutočnosť, prečo má toľko ľudí zrazeniny v mozgu. "Aby sme to uviedli na pravú mieru, výskyt spontánnych zrazenín v oblasti tohto orgánu sú veľmi zriedkavé. Postihujú len asi troch alebo štyroch ľudí z milióna ročne, ale mala ich viac ako polovica pacientov s VITT," vysvetľuje Samantha Montagueová z Inštitútu kardiovaskulárnych vied na Univerzite v Birminghame. Existuje niekoľko teórií, prečo je to tak. Patria medzi ne rýchlosť prietoku krvi a priľnavosť PF4 a protilátok na cievy. Kanadskí vedci nedávno dokázali, že u pacientov, ktorých protilátky sa najsilnejšie prilepia na PF4, existuje najväčšia pravdepodobnosť vzniku zrazenín v mozgu.
Naďalej bežne používané v krajinách s nízkymi príjmami
Hoci adenovírusové vakcíny zachránili milióny životov, v rozvinutých štátoch sa dostali do úzadia kvôli riziku VITT. Stále sa však vo veľkej miere používajú v krajinách s nízkymi príjmami. Sú vysoko účinné, lacné, oveľa ľahšie sa skladujú a prepravujú než mRNA vakcíny ako Pfizer-BioNTech a Moderna. Zlepšenie poznatkov o VITT podnietilo expertov, aby sa bližšie zamerali aj na ďalších ľudí, u ktorých bol zaznamenaný nevysvetliteľný výskyt krvných zrazeníny. Pozoruhodné je, že sa objavujú čoraz častejšie u pacientov s nízkym počtom krvných doštičiek a protilátkami podobnými syndrómu VITT. Tieto prípady ale nesúvisia s očkovaním. Nedávno bol syndróm hlásený u dvoch pacientov po adenovírusovej infekcii, nie po očkovaní. Testovanie na tieto protilátky sa pravdepodobne stane rutinou u ľudí s nevysvetliteľnými krvnými zrazeninami.
