LONDÝN - Rozsiahla štúdia zverejnená v časopise Nature Medicine sa zaoberá vplyvom dvoch kľúčových proteínov spojených so zrážaním krvi na kognitívne funkcie v ľudskom tele. Práve tieto dva proteíny by mohli byť zodpovedné za takzvanú mozgovú hmlu.
Britským vedcom sa podarilo identifikovať v rámci ich štúdie dva proteíny, ktoré by mohli použiť ako biomarkery a uľahčiť tak liečenie osôb, ktorým hrozí rozvoj kognitívnych problémov, ako je mozgová hmla. Ich skúmaním bolo tiež zistené, že za vznikom mozgovej hmly môžu byť aj krvné zrazeniny.
Dlhodobý covid, ktorý postihuje približne 10 až 20 percent ľudí infikovaných vírusom SARS-CoV-2, pociťuje symptómy ako dlhodobá únava, ťažkosti s dýchaním a kognitívne poruchy niekoľko mesiacov až rokov po nákaze. Jedným z najčastejších príznakov je už spomínaná mozgová hmla, ktorá sa prejavuje problémami s myslením, koncentráciou či pamäťou.
Účastníkmi štúdie bolo 1837 ľudí, hospitalizovaných na koronavírus od 29. januára 2020 do 20. novembra 2021. Jej výsledkom bolo objavenie dvoch proteínov, ktoré je možné v budúcnosti využiť ako biomarkery (fibrinogén a D-dimér, proteínový fragment) ktorých zvýšená hodnota by mohla naznačovať, že človek môže mať problém s kognitívnymi funkciami. V rámci výskumu sa merali u pacientov výkonné funkcie, pamäť aj pozornosť. Oba biomarkery sa podieľajú na zrážaní krvi, čo výskumníkom poskytlo bližšie informácie o možnom vzniku mozgovej hmly súvisiacej s covidom.
"Fibrinogén aj D-dimér sa podieľajú na zrážaní krvi, takže výsledky podporujú hypotézu, že krvné zrazeniny sú príčinou kognitívnych problémov po covide," uviedol vo vyhlásení autor štúdie, doktor Maxime Taquet. Zatiaľ čo fibrinogén môže pôsobiť na mozog, D-dimér odráža krvné zrazeniny v pľúcach, a preto problémy s kognitívnymi funkciami súvisia najmä s nedostatkom kyslíka v mozgu.
"Ľudia, ktorí mali vysoké hladiny D-diméru, boli vystavení nielen vyššiemu riziku mozgovej hmly, aj aj vyššiemu riziku respiračných problémov," dodal Taquet. Vedci dúfajú, že štúdia by mohla poslúžiť ako základ pre pochopenie mechanizmov a problémov s kognitívnymi funkciami po covide, priznali však, že bude potrebný ďalší výskum.
