NEW YORK - Či už veríte v duchov alebo nie, z nasledujúcich príbehov o paranormálnych javoch vám nabehne husia koža. Ľudia porozprávali o svojich strašidelných zážitkoch, kedy prišli do kontaktu s neľudskými entitami.
Moderátor podcastu "Monsters Among Us" Derek Hayes pre magazín TODAY prezradil pár strašidelných príbehov, o ktoré sa s ním podelili jeho hostia. Každý týždeň vraj dostáva stovky hovorov z celého sveta. "Ale raz za čas sa niekto ozve s jedným z osobných príbehov. A niektoré z nich sú jednoducho desivé," povedal.
Babičky na cintoríne
Jeff, obyvateľ Daytonu v štáte Ohio, sa viezol autom so svojím trojročným synom Milesom, keď prechádzali okolo cintorína. Bol to skromný cintorín len s kvetmi a malými tabuľkami. Keď išli okolo, Miles, ktorý si veselo spieval, sa náhle zastavil, ukázal na cintorín a zvolal: "Pozri sa na všetkých tých ľudí!" Jeff sa otočil, aby sa pozrel, ale nevidel nikoho. Zmätený sa spýtal syna, o čom to hovorí. "Všetci tí ľudia tam. Určite je tam veľa babičiek," odpovedal chlapček. Jeff priznal, že mu v tej chvíli prebehli zimomriavky po chrbte. Miles ďalej prezradil, že ľudia, ktorých videl, stáli a pozerali sa dole na trávu. Jeho otec, veľmi znepokojený týmito slovami, zrýchlil, aby bol čím skôr doma.
Neskôr v ten istý deň, keď Miles pozeral televíziu, sa otočil k otcovi a povedal: "Vieš, neboli nažive." Jeff si myslel, že chlapec hovorí o rozprávke, ktorú práve sledoval a spýtal sa, čo tým myslel. "Tí ľudia, ktorých sme videli. Všetci boli pozastavení," odvetil.
Strašidlá v dome Lizzie Bordenovej
Andrew a jeho manželka Abby Bordenová boli 4. augusta 1892 brutálne zavraždení v ich dome Fall River v Massachusetts. Hoci vražda nebola koncom 19. storočia nezvyčajná, skutočnosť, že boli ubití na smrť sekerou a hlavnou podozrivou bola ich 32-ročná dcéra Lizzie Bordenová, určite áno. Zločin a súd, ktorý nasledoval, sa dostali na titulky po celom svete. Lizzie bola nakoniec zbavená obvinenia z vraždy, ale s týmto ohavným činom zostala spojená navždy, rovnako ako s domom, kde bol zločin spáchaný.
Dom Bordenovej, ktorý teraz slúži ako nocľaháreň a múzeum, priťahuje milovníkov histórie a vzrušenia, ktorí sa prichádzajú presvedčiť, či sú povesti o tom, že v dome straší, pravdivé. "Keď som tu začala pracovať, bola to skôr historka. Nezaujímala som sa o paranormálne javy," uviedla realitná maklérka a sprievodkyňa v dome Suzanne Johnová. Všetko sa však zmenilo po tom, čo zažila niekoľko nezvyčajných udalostí. "Hostia nám hovorili, že počujú smiech a hru uprostred noci, veci sa pohybovali." Johnová dokonca sama zažila niekoľko nevysvetliteľných vecí, napríklad, že raz objavila hračky roztrúsené po miestnosti, v ktorej nikto nebol. Taktiež si spomenula na obraz, ktorý spadol a kĺzal sa po podlahe bez akéhokoľvek hodnoverného vysvetlenia, ako aj o dverách skrine, ktoré sa raz z ničoho nič otvorili.
V predvečer výročia vraždy Andrewa a Abby Suzanne spolu s ďalšími dvomi sprievodcami v dome pocítili náhlu ostrú, prenikavú bolesť v ľavých očiach - presne na mieste, kde Borden utrpel smrteľné zranenia. Snáď najdesivejší je však príbeh o sprievodkyni v dome, ktorá požiadala svoju skupinu, aby pred začiatkom prehliadky vypli svoje mobilné telefóny. O chvíľu jednej návštevníčke zazvonil mobil. Pozrela sa na displej a povedala: "To je moja mama." Sprievodkyňa sa spýtala, či chce odísť a prijať hovor, ale žena odvetila: "Zomrela pred dvoma rokmi."
Strašidelná bábika
Marty bola v 90. rokoch ešte dieťaťom. Bola veľkou fanúšičkou Edgara Bergena a jeho bábiky, Charlieho McCarthyho. V epizóde podcastu uviedla, že jej otec natrafil na bruchovraveckú bábiku, keď sa túlal po malom obchode neďaleko Santa Rosy v Kalifornii a rozhodol sa ju kúpiť na jej narodeniny. Marty prezradila, že pokladníčka v obchode jej otcovi povedala niečo zvláštne: "Viete, keď vložíte ruku do bábiky, ožije."
So smiechom priniesol bábiku domov svojej dcére. Tá sa veľmi potešila. Onedlho sa však začali diať zvláštne veci. Hoci je to nemožné, pretože hlava bábiky bola vyrobená z tvrdého plastu, Marty tvrdí, že jej výraz sa menil, vrátane jej úsmevu. Rodina sa začala báť, a tak ju väčšinu nocí zatvárali do skrine. Raz v noci ich zobudilo klepanie krokov v obývačke. Keďže si mysleli, že je to pes alebo iný člen rodiny, išli sa pozrieť. Nikto tam ale nebol, okrem bábiky, ktorá sedela na gauči.
Potom sa začali diať ďalšie zvláštne udalosti. Kým bola Marty s otcom preč, jej strýko bol v dome sám. Povedal, že počul Martynho otca volať jeho meno z obývačky, hoci nebol doma. Keď sa išiel pozrieť, opäť uvidel len bábiku položenú na gauči. "Celá naša rodina sa bábiky dosť bála. Počuli, ako volá ich mená a my sme počuli v noci kroky. Tak sme sa rozhodli, že sa jej musíme zbaviť," uviedla mladá žena. Je nábožensky založená a jej rodičia chceli bábiku spáliť pre prípad, že by bola posadnutá.
Dali ju na gril, no čakalo ich nepríjemné prekvapenie. Bábika vôbec nezačala horieť. Pokúsili sa ju preto rozrezať nožom, no opäť neúspešne. Nakoniec ju vyhodili do smetného koša. Napriek tomu, že smetiari nádobu vyprázdnili, o pár dní neskôr bola bábika späť v nej. Aby sa jej zbavili, vykopali na dvore jamu a naplnili ju cementom. Marty a jej rodina sa už dávno odsťahovali, ale na bábiku vraj stále myslia a aj na možnosť, že si nakoniec nájde jedného z nich.
Duch - únosca
O svoj príbeh sa podelil aj muž menom Joe, ktorý sa koncom 90. rokov presťahoval z Kalifornie do Georgie. O niečo neskôr sa jeho brat presťahoval do Peach State a prenajal si starý dom postavený v roku 1800. Zvonku vraj vyzeral pekne, ale zvnútra už nie. "Vošiel som do domu a povedal: ,Ach, človeče.‘ Vstávali mi vlasy na zátylku a cítil som sa zle, ako keby toto miesto vôbec nebolo v poriadku," opísal svoje pocity, keď pomáhal bratovi s nasťahovaním.
O chvíľu neskôr, keď niesol veci do spálne, Joe počul šepkanie. "Hlasné šepkanie, takmer hádka, medzi dvoma ľuďmi, ktorí akoby sa vznášali v hornej časti stropu miestnosti." Joe vybehol z izby a spýtal sa brata, či aj on cíti niečo v dome. Tiež pociťoval nepríjemnú atmosféru, ale ubezpečil Joea, že všetko bude v poriadku. To sa však zmenilo vo chvíli, keď začal po zabývaní sa zažívať nezvyčajné udalosti. Najznepokojujúcejšie však bolo, že Joeovu malú neter našli túlať sa samu po rušnej ceste s rukou vo vzduchu. Na miesto prišla polícia, aby vyšetrila incident.
Štvorročné dieťa jeho brata vysvetlilo, že išlo na prechádzku so starou dámou, ktorá žije v dome. Vzhľadom na to, že vchodové dvere boli príliš ťažké na to, aby ich dievčatko otvorilo samo, nikto nechápal, ako mohlo opustiť dom. Podľa Joea neter povedala: "Stará pani otvorila dvere, potom sme pohladkali psa a išli sme na prechádzku." Joe verí, že jeho neter nemala dôvod klamať. Čoskoro sa jeho brat z domu vysťahoval a už nikdy sa doň nevrátil.
Duchovia väznice Shawshank
Ohio State Reformatory v Mansfielde je známe tým, že je miestom, kde sa odohráva dej filmovej klasiky Vykúpenie z väznice Shawshank. Ale stará väznica, ktorá bola zatvorená v roku 1990, má tiež strašidelnú povesť. Podľa spisovateľky a vyšetrovateľky paranormálnych javov Theresy Argieovej sa vo väznici s najvyšším stupňom stráženia odohrali niektoré z najohavnejších zločincov, vraždy samovraždy a iné násilné udalosti. "Väznica bola svedkom neuveriteľnej vlny násilia, ktorá ňou prechádzala takmer od začiatku. Viete si predstaviť, prečo by na takomto mieste strašilo. Je tam niečo negatívne, cítite to v kostiach," uviedla.
Pracovníci väznice sa vraj stretli so ženskými duchmi, čo je podľa Argieovej veľmi zaujímavé. Jeden z nich je pravdepodobne manželkou bývalého dozorcu, ktorá bola náhodne zastrelená pri sťahovaní krabice zo skrine. Podľa spisovateľky v zariadení zachytili nahrávky plačúcej ženy a príležitostne zacítili vôňu ruží.
Ďalším duchom, ktorý má obývať bývalú väznicu, je žena, ktorá sedí vo väzenskej kaplnke a plače. "Keď sa priblížite k tejto žene sediacej v lavici, zmizne. Iní ľudia ju videli kráčať," priblížila Argieová. Väznicu však okupuje aj zlá entita, ktorá jej údajne nadávala. Vyšetrovateľka sa podľa vlastných slov začala naozaj báť až vo chvíli, keď temná entita nasledovala jej partnerku domov. "Jedného dňa, cez odraz svojho okna, videla tieňovú postavu a vedela, že je to duch." Obrátili sa preto na iného odborníka na paranormálne javy a odvtedy ducha údajne nevideli.
