SEATTLE - Antarktída je podľa správy zverejnenej v časopise Geophysical Research Letters každým rokom menej a menej rozpoznateľná. Tieto dramatické zmeny zodpovedajú zvyšujúcim sa letným teplotám. Čoraz teplejšie počasie spôsobuje, že krajina večného ľadu a snehu sa postupne mení na oblasť s bohatou vegetáciou.
Vedci z Univerzity vo Washingtone (UW) zaznamenali na území Antarktídy veľké environmentálne zmeny. Na súši spozorovali, že sa ako nikdy predtým zvýšilo množstvo kvitnúcich rastlín, machu a rias. Na mori však rozsah plávajúceho morského ľadu dosiahol rekordné minimá. V marci dosahovali teploty v blízkosti južného pólu tri dni po sebe 39 stupňov Celzia nad normálom a dosiahli vrchol -10 stupňov. "Toto bola najhorúcejšia teplotná anomália zaznamenaná kdekoľvek na svete," uviedol hlavný autor štúdie Edward Blanchard-Wrigglesworth.
Antarktída nie je imúnna voči klimatickej kríze
Niektorým členom jeho tímu bolo na Antarktíde zjavne dosť teplo, pretože mali na sebe šortky a na priamom slnku sa pohybovali aj bez trička. Takéto javy poukazujú viac ako kedykoľvek predtým na skutočnosť, že tento kontinent nie je voči klimatickej kríze taký imúnny, ako si niektorí vedci kedysi mysleli. V snahe zistiť, aká veľká časť nedávnej vlny horúčav v Antarktíde bola pripísaná klimatickým zmenám, použili vedci z UW tzv. dejový prístup. Táto modelovacia stratégia je založená na odhaľovaní minulých udalostí alebo pravdepodobných budúcich udalostí alebo ciest na reprodukciu súčasných klimatických udalostí. "Zistili sme, že klimatické zmeny za posledné storočie navýšili teploty o dva stupne, zatiaľ čo ekvivalentná vlna horúčav v roku 2096 by bola o ďalších šesť stupňov vyššia v porovnaní s rokom 2022 (osem stupňov v porovnaní s rokom 1922)," píše Blanchard-Wrigglesworth.
Hrozí nezvratná strata biodiverzity
Takýto ďalší scenár by mohol vytiahnuť marcové teploty nebezpečne blízko bodu topenia, čo by ohrozilo rozsiahle oblasti na kontinente. V súčasnosti sú Antarktída a jej pridružené ostrovy pokryté trvalým snehom a ľadom, pričom pre kvitnúce rastliny ako antarktická chlpatá tráva (Deschampsia antarctica) a perlorodka antarktická (Colobanthus prettynsis) je vhodné približne len percento pôdy. V posledných desaťročiach však teplejšie jarné a letné obdobia zaznamenali rozmach takýchto rastlín, pričom miera rastu sa od roku 2009 do roku 2018 zvýšila o 20 percent alebo viac. Niektoré modely predpovedajú, že do konca storočia pribudne na Antarktíde trojnásobný nárast pôdy, na ktorej budú kolonizovať rastliny. Ak sa vegetácia bude aj naďalej šíriť, vedci sa obávajú, že to povedie k nezvratnej strate biodiverzity.
"Vieme, že tu budú tisíce kilometrov štvorcových bez nového ľadu a vyššie teploty. Dostupná voda vytvorí nové biotopy zrelé na kolonizáciu, z ktorej síce budú mať niektoré druhy úžitok, ale iné nie. Nanešťastie, miernejšie podnebie zároveň zníži bariéru invázie pre cudzie rastlinné a živočíšne druhy," vysvetlila ochranárka Jasmine Leeová. Vedci na celom svete preto pracujú na tom, aby pochopili minulé a súčasné biotopy Antarktídy s cieľom pokúsiť sa zachovať ich pre budúcnosť.
