PLYMOUTH - Vedci objavili príčinu podvodných zosuvov pôdy v Antarktíde. Domnievajú sa o nich, že by mohli vyvolať obrovské vlny cunami v dôsledku klimatických zmien v oceánoch. V minulosti takto zaplavilo pobrežie v Kanade či Papue-Novej Guinei.
Vŕtaním do sedimentových jadier stovky metrov pod morským dnom v Antarktíde vedci zistili, že počas predchádzajúcich období globálneho otepľovania pred miliónmi rokov sa vytvorili voľné sedimentové vrstvy, ktoré sa zosunuli a vyslali mohutné vlny cunami smerujúce k brehom Južnej Ameriky, Nového Zélandu a juhovýchodnej Ázie, píše Live Science. Keďže klimatické zmeny ohrievajú oceány, existuje možnosť, že by sa tieto cunami mohli rozpútať ešte raz. Zistenia boli zverejnené v časopise Nature Communications.
Sedimentové vrstvy sa už v minulosti pohli
Vedci prvýkrát našli dôkazy o starovekých zosuvoch pôdy pri Antarktíde v roku 2017 vo východnom Rossovom mori. Pod týmito zosuvmi pôdy sú uväznené vrstvy slabého sedimentu plneného fosílnymi morskými tvormi známymi ako fytoplanktón. Vedci sa vrátili do oblasti o rok neskôr, kedy vŕtali hlboko do morského dna, aby extrahovali jadrá sedimentov. Ich analýzou zistili, že sa vytvorili počas dvoch období, jedna asi pred tromi miliónmi rokov a druhá približne pred 15 miliónmi rokov. Počas týchto epoch boli vody okolo Antarktídy o tri stupne teplejšie ako dnes, čo viedlo k výbuchom rias, ktoré po ich odumretí naplnili morské dno pod bohatým a klzkým sedimentom, vďaka čomu bola oblasť náchylná na zosuvy pôdy. Počas nasledujúcich studených podnebí a ľadových dôb boli tieto klzké vrstvy prekryté hrubými vrstvami hrubého štrku dodávaného ľadovcami.
Presný spúšťač minulých podvodných zosuvov pôdy v regióne nie je s istotou známy, ale výskumníci našli najpravdepodobnejšieho vinníka: topenie ľadovcov v dôsledku otepľovania podnebia. Koniec studených období Zeme spôsobil, že sa ľadovce zmenšovali a ustupovali, čím sa odľahčila záťaž na zemských tektonických platniach, čím sa odrazili nahor. Keď sa vrstvy sedimentu vytvorili v dostatočnom množstve, vzostup Antarktídy spustil zemetrasenia, ktoré spôsobili, že hrubý štrk na vrchole klzkých vrstiev skĺzol z okraja šelfu, čo spôsobilo zosuvy pôdy, ktoré rozpútali cunami.
Vedci zaznamenali dva relatívne nedávne zosuvy podmorskej pôdy, ktoré vyvolali obrovské cunami a spôsobili značné straty na životoch: cunami v Grand Banks v roku 1929, ktoré vyvolalo vlny vysoké 13 metrov a zabili 28 ľudí pri pobreží kanadského Newfoundlandu a cunami na Papue-Novej Guinei v roku 1998, ktoré rozpútali 15 metrov vysoké vlny, ktoré si vyžiadali 2200 obetí.
S mnohými vrstvami sedimentu pochovanými pod antarktickým morským dnom a ľadovcami na vrchu pevniny sa pomaly roztápajú. Výskumníci varujú, že ak majú pravdu, budúce zosuvy pôdy a cunami by mohli zopakovať. "Rovnaké vrstvy sú stále prítomné na vonkajšom šelfe, takže sú pripravené na to, aby sa vyskytlo viac takýchto zosuvov, ale veľkou otázkou je, či je spúšťač udalostí stále v hre," povedal Robert McKay, riaditeľ Antarktického výskumného centra na Victoria University of Wellington. Vedci navrhli potenciálny spúšťač, ktorý budú posudzovať pomocou počítačových modelov v budúcich štúdiách.
