MNÍCHOV - Predstavitelia európskych mocností - premiér Veľkej Británie Neville Chamberlain, predseda francúzskej vlády Édouard Daladier, taliansky diktátor Benito Mussolini a nemecký vodca Adolf Hitler podpísali 29. septembra 1938 tzv. mníchovskú dohodu, v ktorej odsúhlasili odstúpenie časti československého územia (Sudet) Nemecku. Dohoda znamenala podľa historikov faktický začiatok druhej svetovej vojny.
Diktát, ktorému sa o deň neskôr podvolila československá vláda, znamenal nielen zánik jednej z posledných demokracií predvojnovej Európy - Československa, ale tiež značne uľahčil naplňovanie Hitlerových svetovládnych plánov. Dohoda bola taktiež zavŕšením medzivojnovej činnosti Sudetonemeckej strany Konráda Henleina v Československu a vyvrcholením Hitlerových snáh rozbiť demokratické Československo, čo bolo jedným z jeho postupných cieľov na ovládnutie Európy. Mníchovská dohoda je podľa historikov príkladom politiky ústupkov, tzv. appeasementu.
Keby sme ju neprijali, znamenalo by to čestnú vojnu
Prijatie dohody vládou a prezidentom vyvolalo šok medzi československým obyvateľstvom, ktoré v roku 1938 bolo už dvakrát mobilizované na obranu štátu (v máji a septembri). Prezident Edvard Beneš rozhodnutie obhajoval slovami: "Keby sme ju neprijali, znamenalo by to čestnú vojnu. Ale stratili by sme samostatnosť a národ by bol vyvraždený."
Dohoda, ktorá vznikla bez účasti československých zástupcov, bola spočiatku vydávaná za akt zabezpečujúci Európe mier. Rozhodnutie britských a francúzskych politikov však podľa hodnotenia historikov bolo krátkozraké a de facto umožnilo neskoršie vojenské úspechy wehrmachtu pri dobývaní Európy; Hitler totiž bez boja získal kľúč ku krajine, ktorej vojenský potenciál a vyspelý priemysel patril ku špičkám vtedajšieho sveta.
Bezprostredným následkom mníchovského diktátu bolo nútené odstúpenie Sudet Nemecku a ďalších československých území Poľsku a Maďarsku. Dohoda sa začínala slovami: "Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodli na odstúpení sudetonemeckého územia. Vypratanie sa začne 1. októbra a vykoná sa do 10. októbra, a to bez ničenia akýchkoľvek zariadení." Mníchov tak znamenal pre nemeckých obyvateľov, ktorí sa nechceli stať druhoradými občanmi nemeckej ríše, nutnosť urýchleného opustenia majetku a presídlenia do českého vnútrozemia. Na rozhodovanie a organizáciu bol veľmi krátky čas - nemecká armáda prekročila hranice 1. októbra. Väčšina sudetonemeckých obyvateľov ju vítala.
Hitler bez boja získal pásmo pohraničných pevností
Republika prišla o 30 percent územia s takmer 34 percentami obyvateľstva, teda o 41 098 kilometrov štvorcových a 4 897 000 ľudí. Nemeckom bolo obsadených 28 680 kilometrov štvorcových, Maďarskom 11 830 a Poľskom 1086 kilometrov štvorcových. Pohraničie do konca roka 1938 opustilo viac než 114 500 Čechov, 11 500 nemeckých antifašistov, 7000 Židov a približne tisíc osôb iných národností. Pod zvrchovanosť Nemecka, Maďarska a Poľska sa dostalo asi 1 161 600 ľudí českej, slovenskej, prípadne ukrajinskej národnosti. Československo stratilo taktiež 33 percent priemyselných fabrík. Hitler bez boja získal pásmo pohraničných pevností, podľa odborníkov porovnateľné s povestnou francúzskou Maginotovou líniou, čo v podstate znamenalo stratu obranyschopnosti.
Nútenému odstúpeniu pohraničia predchádzalo v Československu niekoľkoročné pôsobenie separatistickej Sudetonemeckej strany na čele s Konradom Henleinom, ktorý sa neskôr stal ochotným nástrojom Adolfa Hitlera. Pre medzinárodné presadenie plánov na pripojenie Sudet k nemecku bol rozhodujúci postoj Veľkej Británie. Jej premiér Chamberlain, stúpenec appeasementu, veril v dohodu s Hitlerom, ktorého mali uspokojiť ústupky mocností. Ako neskôr povedal, nepovažoval za nutné, aby sa Británia vojensky angažovala v "nejakom spore vo vzdialenej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme". Chamberlain sa už 15. septembra 1938 dohodol s Hitlerom na odstúpení Sudet, Britániu však na rozdiel od Francúzska neviazala s ČSR spojenecká zmluva. Mníchovská dohoda ani nezachránila mier, ani neviedla k britsko-nemeckej spolupráci, ani neuspokojila Hitlerove požiadavky a ani neuchránila zvyšok ČSR pred okupáciou. Naviac tiež neposlúžila sudetským Nemcom, ktorí boli po vojne z Československa vyhnaní.
Dohoda sa stala nulitnou
Západné mocnosti neskôr od dohody odstúpili i vďaka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý vykonali členovia výsadkárskej skupiny Anthropoid 27. mája 1942. Ten výrazne posilnil pozíciu československej exilovej vlády v Londýne. Svoj podpis pod dohodou odvolala britská vláda v septembri 1942 s tým, že "Nemecko úmyselne zničilo dohodu o Československu z roku 1938". Krátko nato ju označilo podpisom generála Charlesa de Gaulla za neplatnú Francúzsko. Taliansko tak urobilo v septembri 1944, kedy bol premiérom Ivanoe Bonomi. V roku 1950 sa pripojila aj vtedajšia NDR a ako posledné v roku 1973 západné Nemecko. Mníchovská dohoda bola označená za "nulitnú" v Zmluve o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a SRN, podpísanej 11. decembra 1973 v Prahe počas návštevy spolkového kancelára Willyho Brandta.
