OSLO - Muž z Nórska, ktorý na radu svojho fyzioterapeuta opustil gauč a v snahe viac sa hýbať si zaobstaral detektor kovov na pátranie po pokladoch ukrytých pod zemou, našiel deväť zlatých medailónov, tri prstene a desať zlatých korálikov. Agentúra AP píše, že podľa znalcov ide o nález storočia.
Keď Erlendovi Boremu tento rok v lete na ostrove Rennesöy na juhu Nórska zapípal detektor kovov, myslel si, že objavil čokoládové mince. Avšak jeho nález bol oveľa hodnotnejší. Riaditeľ Archeologického múzea pri Stavangerskej univerzite Ole Madsen hovorí, že je naozaj výnimočné, aby sa "zrazu našlo toľko zlata".
Na hornatom ostrove Rennesöy začal Bore pátrať v auguste. Jeho prvé nálezy boli bezcenné, ale potom narazil na niečo, čo je "absolútne mimo chápania" - zlatý poklad s hmotnosťou vyše sto gramov. Podľa nórskych zákonov predmety pochádzajúce z obdobia pred rokom 1537 a mince, ktoré vznikli pred rokom 1650, sú považované za majetok štátu a ľudia majú povinnosť ich odovzdať. Ich nálezcovia ale majú nárok na odmenu. Aká vysoká bude v prípade Erlenda, nie je ale zatiaľ jasné, píše agentúra AFP.
Podľa odborníka na dobu železnú v Škandinávii Haakona Reiersena tenké, jednostranné medailónky pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu. Prívesky a zlaté guľôčky boli zrejme súčasťou veľmi honosného náhrdelníka, ktorý vyrobili zruční šperkári a nosili ho najmocnejší členovia vtedajšej spoločnosti.
Reiersen dodal, že "v Nórsku nebol podobný poklad objavený od 19. storočia a je neobvyklý aj v kontexte celej Škandinávie". Na príveskoch býva zvyčajne vyobrazený germánsky boh Ódin liečiaci chorého koňa svojho syna. Poklad, ktorý objavil Bore, bude zrejme vystavený v Archeologickom múzeu pri Stavangerskej univerzite.
