GRAND RAPIDS - O jednom z najväčších meteoritov, aké boli kedy zaznamenané v Michigane, odborníci vyše osemdesiat rokov vôbec netušili. Celé tie roky totiž slúžil ako desaťkilogramová zarážka dverí na miestnej farme. Ukázalo sa, že v skutočnosti išlo o veľkolepý objav.
David Mazurek z Grand Rapids v Michigane požiadal geologičku Monu Sirbescuovú z Cenral Michigan University (CMU), či by mohla preskúmať kameň, ktorý mal doma tri desaťročia pre prípad, že by to bol meteorit.
Pre vedkyňu to bola pomerne bežná požiadavka a nečakala žiadny vzrušujúci výsledok. Už dlhé roky totiž jej odpoveď na podobné otázky znela rovnako - nie, nie je to meteorit. V tomto prípade ale bola jej odpoveď iná. Nielenže naozaj išlo o vesmírny kameň, ale predstavoval tiež veľkolepý objav. "Hneď som vedela povedať, že je to niečo výnimočné. Je to najcennejší exemplár, aký som kedy v živote držala, z finančného aj vedeckého hľadiska," vysvetlila v roku 2018.
Objekt, prezývaný Edmore meteorit, je veľký železo-niklový meteorit. Ako sa dostal do vlastníctva Mazureka, je príbeh sám o sebe. Keď v roku 1988 kúpil farmu v meste Edmore, predchádzajúci majiteľ ho previedol po pozemku, keď zbadal veľkú, zvláštne vyzerajúcu skalu, ktorá slúžila ako zarážka dverí prístrešku.
Keď sa David opýtal bývalého majiteľa na skalu, povedal mu, že zarážka dverí je v skutočnosti meteorit. Ešte ako dieťa vraj spolu s otcom videli, ako v noci dopadol na ich pozemok, pričom počuli silný hluk. Nasledujúce ráno na pozemku objavili kráter, ktorý zostal po objekte a vykopali meteorit z novovytvorenej priekopy. Údajne bol ešte teplý.
A tak si Mazurek vesmírnu skalu nechal a naďalej ju používal ako zarážku dverí. Nakoniec však usúdil, že by ho mal dať ohodnotiť. Kvôli ich vzácnosti a vedeckej hodnote totiž môžu meteority dosahovať vysoké ceny. "Čo sa zvyčajne deje, je, že meteority sú buď predané a vystavené v múzeu, alebo predané zberateľom a predajcom, ktorí chcú zarobiť," povedala Sirbescuová. David predal ten svoj Abramsovmu planetáriu na Michiganskej štátnej univerzite a prisľúbil 10 percent sumy oddeleniu zemských a atmosférických vied CMU, kde Sirbescuová identifikovala pravý pôvod skaly. Zinkasoval tak neuveriteľných 75 000 dolárov (vyše 68 000 eur).
