ALBUQUERQUE - Životopisný film Oppenheimer režiséra Christophera Nolana znovu vzbudil záujem verejnosti o historické preteky vo vývoji atómových zbraní. Venuje sa nielen obavám z možnej jadrovej vojny, ale aj hrôzostrašným následkom výbuchov atómových bômb v uliciach miest Hirošima a Nagasaki.
Snímka Oppenheimer mapuje príbeh J. Roberta Oppenheimera, ktorý viedol vývoj prvej jadrovej zbrane v USA. Zároveň sa zaoberá desivými javmi, ktoré nasledovali po jadrových útokoch v Hirošime a Nagasaki 6., resp. 9. augusta 1945. V uliciach týchto miest zostali čierne tiene ľudí a predmetov, napríklad bicyklov, ktoré boli roztrúsené po chodníkoch a budovách. Ale ako tieto tiene vznikli? Podľa Michaela Hartshorna z Národného múzea jadrovej vedy a histórie v Albuquerque a profesora rádiológie na Lekárskej fakulte Univerzity v Novom Mexiku sa po výbuchu každej bomby šírilo z miesta implózie intenzívne svetlo. Predmety a ľudia v jeho dráhe chránili predmety za nimi tým, že absorbovali svetlo a energiu. Svetlo tak vybielilo betón alebo kameň v okolí "tieňa". Inými slovami - strašidelné tiene odzrkadľujú, ako vyzeral chodník alebo budova pred jadrovým výbuchom. Keďže ostatné povrchy boli vybielené, zafarbená plocha vyzerá ako tmavý tieň.
Poháňané štiepením
Intenzívna energia uvoľnená pri atómovom výbuchu je výsledkom jadrového štiepenia. To nastáva, keď neutrón narazí na jadro ťažkého atómu, ako sú izotopy uránu 235 alebo plutónia 239. Počas zrážky sa jadro prvku rozpadne, pričom sa uvoľní veľké množstvo energie. Počiatočná zrážka spustí reťazovú reakciu, ktorá pokračuje, kým sa nevyčerpá všetok materiál. Atómové zbrane použité v roku 1945 boli poháňané uránom 235 a plutóniom 239 a uvoľnili obrovské množstvo tepla a veľmi krátkovlnného, gama žiarenia. Energia prúdi vo forme fotónových vĺn rôznej dĺžky vrátane dlhých vĺn ako rádiové vlny a krátkych vĺn, ako je röntgenové a gama žiarenie. Medzi dlhými a krátkymi vlnami sa nachádzajú viditeľné vlny obsahujúce energiu, ktorú naše oči vnímajú ako farby. Na rozdiel od energie s dlhšími vlnami je však gama žiarenie pre ľudský organizmus deštruktívne, pretože môže prechádzať cez oblečenie a pokožku a spôsobovať ionizáciu alebo stratu elektrónov, ktoré poškodzujú tkanivo a DNA.
Gama žiarenie uvoľnené atómovými bombami sa šíri aj ako tepelná energia, ktorá môže dosiahnuť vyše 5500 stupňov Celzia. Keď zasiahla objekt, napríklad bicykel alebo človeka, bola nimi pohltená, čím sa predmety v ceste zaclonili a mimo tieňa vznikol bieliaci efekt. "Na začiatku bolo pravdepodobne týchto tieňov viac, ale väčšina z nich bola zničená následnými tlakovými vlnami a teplom," vysvetlil Michael Hartshorne z Národného múzea jadrovej vedy a histórie v Albuquerque v Novom Mexiku pre Live Science.
Tučný muž a Malý chlapec
Dňa 6. augusta 1945 vybuchla atómová bomba prezývaná Little Boy (Malý chlapec) vo výške 580 metrov nad Hirošimou, siedmym najväčším japonským mestom. Podľa Svetovej jadrovej asociácie bol výbuch ekvivalentný explózii 16 000 ton (14 500 metrických ton) TNT, ktorý vyslal pulz tepelnej energie rozlievajúcej sa po celom meste. Impulz zrovnal so zemou trinásť kilometrov štvorcových mesta. Takmer štvrtina jeho obyvateľov okamžite zahynula. Ďalšia štvrtina zomrela na následky ožiarenia radiáciou a v nasledujúcich mesiacoch na rakovinu.
Prečítajte si tiež
Toľkoto JADROVÝCH ZBRANÍ sa nachádza na svete a zoznam štátov, ktoré ich vlastnia
Tri dni po výbuchu Spojené štáty odpálili nad Nagasaki druhú atómovú bombu prezývanú Fat Man (Tučný muž). Bomba s obsahom plutónia 239 uvoľnila 21 000 ton (19 000 metrických ton), ktoré spôsobili podobnú deštrukciu a smrť v celom meste. Cisár Hirohito oznámil 15. augusta kapituláciu Japonska a 2. septembra 1945 podpísal formálne vyhlásenie, ktorým sa ukončili bojové akcie v Tichomorskej vojne a ukončila sa druhá svetová vojna.
