LONDÝN - Bratia Turnerovci sú známi najmä vďaka dobrodružným výpravám. Nedávno však využili svoje vlastnosti geneticky identických dvojčiat v prospech vedy. V spolupráci s Oddelením výskumu dvojčiat a genetickej epidemiológie na King's College v Londýne absolvovali zaujímavý stravovací experiment.
Súrodenci Turnerovci na sebe testovali, či je vegánska strava zdravšia ako tá bežná. Obaja sa dvanásť týždňov stravovali úplne odlišne; Hugo jedol výlučne vegánsku stravu, zatiaľ čo Ross naďalej konzumoval mäso a mliečne výrobky. "Chceli sme využiť model jednovaječných dvojčiat na testovanie vplyvu stravy a pohybu a sledovať, ako títo jedinci reagujú na rôzne druhy potravín," priblížil epidemiológ Tim Spector z King's College ktorý viedol výskum. Výsledky boli významné. V porovnaní s Rossom došlo u vegána Huga k masívnemu poklesu cholesterolu a prudkému zvýšeniu odolnosti voči cukrovke 2. typu. V prvých týždňoch mal vraj s novým spôsobom stravovania problémy a pociťoval obrovskú chuť na mäso a syr, ale nakoniec si zvykol. Po experimente cítil, že má viac energie.
Pozoruhodné je, že vegánska strava bola spojená so stabilnejšou hladinou cukru v krvi a úrovňou energie, zatiaľ čo mäsitá strava súvisela s prudším nárastom a poklesom energie. Konzumácia vegánskych jedál ale viedla aj k výraznému zníženiu diverzity črevných baktérií, zatiaľ čo pri mäsovej a mliečnej strave zostala na stabilnej úrovni. Teoreticky to znamená, že vegán Hugo mohol byť potenciálne náchylnejší na choroby v porovnaní s Rossom.
Výskum väčšieho rozsahu odhalil niektoré prekvapivé poznatky o črevných baktériách už v minulosti. Štúdia toho istého tímu z King's College London v roku 2019 zistila, že reakcie ľudí na rovnaké potraviny sú jedinečné, dokonca aj u jednovaječných dvojčiat. Napriek konzumácii rovnakých jedál sa niektorým ľuďom prudko zvyšuje hladina cukru a inzulínu v krvi, čo súvisí s priberaním na hmotnosti a cukrovkou. U iných sa hladina tuku udržiava v krvnom obehu a zvyšuje riziko vzniku srdcových ochorení.
Podľa expertov je pravdepodobným dôvodom črevný mikrobióm, čiže trilióny baktérií, ktoré obývajú črevný trakt. Hoci pri spracovaní potravy zohráva dôležitú úlohu genetika, aj tento faktor má veľký vplyv na to, ako sa potrava v tele rozkladá. Keďže zloženie mikrobiálnej kolónie sa u jednotlivých ľudí líši, odlišné sú aj naše reakcie na tú istú potravinu. "Zistili sme, že väčšina identických dvojčiat má v priemere len 25 až 30 percent spoločných mikróbov. Myslíme si, že práve preto sa mnohé z ich metabolizmov líšia, a to je dôvod, prečo reagujú na potraviny odlišne," uviedol profesor Spector.
