SAN FRANCISCO - Štúdia zistila o 23 percent vyššie riziko obezity u ľudí, ktorí si zvyknú dlhšie zdriemnuť počas dňa. Ľudia, ktorí si pospia kratšie, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú mať vysoký krvný tlak.
"Kedysi sme chodili spať niekoľko hodín po súmraku a vstávali sme so sliepkami," píše uznávaný neurológ Matthew Walker, autor knihy Prečo spíme: Odhalenie sily spánku a snov. Síce teraz vstávame v rovnakom čase, ale zostávame dlhšie hore. Podľa Walkera moderná spoločnosť spôsobila, že je pre ľudí oveľa ťažšie držať sa spánkového vzorca, na ktorý sme geneticky naprogramovaní, čiže dvojfázový spánok, ktorý zahŕňa dlhé obdobie odpočinku v noci, po ktorom zas nasleduje kratší počas dňa, píše El País.
"Všetci ľudia, bez ohľadu na kultúru alebo geografickú polohu, majú geneticky podmienený pokles bdelosti, ku ktorému dochádza v popoludňajších hodinách," vysvetľuje Walker, ktorý je riaditeľom UC Berkeley’s Sleep and Neuroimaging Lab. A práve zdriemnutie je riešením tohto javu.
Vedecká komunita ešte nemá úplne jasno v tom, aký má vplyv na náš organizmus, ale výsledky lekárskeho výskumu na túto tému poukazujú na jednu kľúčovú vec - menej je viac. Štúdia zverejnená v časopise Obesity zistila, že ľudia, ktorí dlhšie driemajú, majú o 23 percent vyššie riziko nadváhy. Tí, ktorí si zdriemnu len krátko, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť vysokým krvným tlakom. Autori výskumu súhlasia s tým, že krátke zdriemnutie (do 30 minút) môže byť regeneračné a môže pomôcť zlepšiť bdelosť. Okrem toho odborníci tvrdia, že spánok by sa nemal odohrávať v posteli a nemal by byť neskôr ako na obed alebo skoro popoludní.
Každé zdriemnutie je iné. Krátke zdriemnutie na pohovke nie je to isté ako niekoľkohodinový spánok v neskorých popoludňajších hodinách v posteli. Existujú tiež rozdiely medzi zdriemnutím osoby s obezitou v anamnéze a zdravým jedincom alebo medzi zdriemnutím mladého dospelého a staršieho človeka. V každej fáze nášho života máme iný spánkový cyklus, napríklad dospievajúci potrebujú viac hodín odpočinku, zatiaľ čo ľudia v starobe majú nočný spánok roztrieštenejší. U mladých dospelých má približne 20-minútový spánok okamžitý pozitívny vplyv na ich bdelosť a neovplyvňuje ich nočný spánok.U starších ľudí ani polhodinové zdriemnutie nemá dôsledky na to, ako dobre v noci spia.
Práca zverejnená v časopise Obesity, do ktorej bolo zapojených 3 300 účastníkov v Španielsku, skúmala vplyv spánku na metabolické zdravie a zistila súvislosť medzi trvaním týchto období odpočinku a určitými metabolickými ukazovateľmi. U ľudí s dlhým zdriemnutím (viac ako 30 minút) a hmotnostným indexom (BMI) o dve percentá vyšším ako u tých, ktorí počas dňa nespali, sa riziko obezity zvýšilo o 23 percent. Medzitým ľudia s kratším zdriemnutím (nie viac ako pol hodiny) mali o 21 percent menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť vysokým krvným tlakom. "S obezitou sa spájalo len dlhé zdriemnutie," poznamenala spoluautorka štúdie Marta Garauletová, ktorá pôsobí ako profesorka fyziológie na Univerzite v Murcii. Ona a jej tím zistili, že ľudia, ktorí si dlhšie zdriemli, mali tendenciu robiť to skôr v posteli ako na pohovke alebo v kresle. "Ak si zdriemnete v posteli, existuje väčšia súvislosť s hypertenziou, ako keď zostanete na pohovke. Zdá sa, že to súvisí so zmenami v držaní tela, ale nie sme si úplne istí."
Garauletová poukazuje na množstvo fyziologických vysvetlení, ktoré podporujú výsledky štúdie obezity o zdravotných vplyvoch dopadoch zdriemnutia. "Ľudské telo je nastavené tak, aby v noci spalo a cez deň bdelo. Ak spíte počas dňa a dosiahnete hlboký stav spánku, oklamete svoje telo, aby verilo, že je noc. Keď sa obmedzíte na krátky spánok, dosiahnete len prvé alebo druhé štádium spánku, ktoré sú relaxačné, ale nepočítajú sa ako hlboký spánok." Dlhé zdriemnutie navyše môže slúžiť na oddialenie nočného spánku: "Vedie vás to k neskoršiemu chronotypu - večeru si dáte neskôr a idete spať neskôr. Toto je cirkadiánny faktor, ktorý prispieva k zlému zdraviu a obezite."
