ŽENEVA – Experti varujú, že do roku 2027 pravdepodobne prekročíme hranicu týkajúcu sa priemerného zvyšovanie teplôt o 1,5 stupňa. To by mohlo mať za následok kaskádu čoraz katastrofálnejších a potenciálne nezvratných vplyvov.
Je takmer isté, že v najbližších piatich rokoch svet zažije nové rekordné teploty, ktoré pravdepodobne stúpnu o viac ako priemerných 1,5 stupňa Celzia, varovali vedci. Podľa výskumu Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) by prekročenie tejto prahovej hodnoty, ktoré by podľa vedcov mohlo mať strašné následky, malo byť len dočasné. Predstavovalo by to však výrazné zrýchlenie vplyvu človeka na globálny klimatický systém.
Krajiny sa v rámci parížskej dohody o klíme z roku 2015 zaviazali, že sa pokúsia udržať zvyšovanie globálnych teplôt na maximálne 1,5 stupňa Celzia. Toto odpočúvanie vydali vedci, ktorí upozornili, že zahrievanie nad túto úroveň by rozpútalo kaskádu čoraz katastrofálnejších a potenciálne nezvratných vplyvov. „Táto správa neznamená, že natrvalo prekročíme 1,5 stupňa Celzia špecifikovaného v Parížskej dohode, ktorá hovorí o dlhodobom otepľovaní počas mnohých rokov. WMO však bije na poplach, že úroveň 1,5 stupňa Celzia budeme dočasne prekračovať čoraz častejšie,“ uviedol Petteri Taalas, generálny tajomník WMO.
Globálne priemerné povrchové teploty nikdy predtým neprekročili spomínanú hranicu. Najvyšší priemer v predchádzajúcich rokoch bol 1,28 stupňa Celzia. V správe zverejnenej 17. mája sa však zistilo, že medzi rokmi 2023 a 2027 existuje 66% pravdepodobnosť prekročenia prahovej hodnoty 1,5 stupňa Celzia aspoň za jeden rok. V mnohých oblastiach sveta boli zaznamenané nové teplotné rekordy počas minulého roka, no tieto maximá môžu byť len začiatkom, keďže klimatické zmeny a vplyv vyvíjajúceho sa poveternostného systému El Niño spolu vytvárajú vlny horúčav na celom svete.
El Niño je súčasťou oscilujúceho systému počasia, ktorý sa vyvíja v Pacifiku. Posledné tri roky sa svet nachádzal v opačnej fáze, známej ako La Niña, ktorá mala tlmiaci vplyv na zvyšovanie teploty na celom svete. Vedci zistili, že keď sa La Niña končí a vzniká nový El Niño, existuje 98% pravdepodobnosť, že aspoň jeden z nasledujúcich piatich rokov bude extrémne horúci. „Očakáva sa, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa rozvinie otepľovanie El Niño, ktoré sa spojí s klimatickými zmenami spôsobenými ľudskou činnosťou, ktoré posunú globálne teploty na neprebádané územie. To bude mať ďalekosiahle dôsledky pre zdravie, potravinovú bezpečnosť, vodné hospodárstvo a životné prostredie. Musíme byť pripravení,“ upozornil Taalas.
Arktída sa ohrieva oveľa rýchlejšie ako zvyšok sveta a zdá sa, že to má vplyv na globálne poveternostné systémy. Podľa správy bude tento rok pravdepodobne menej zrážok v Amazónii, Strednej Amerike, Austrálii a Indonézii. Toto je obzvlášť zlá správa pre Amazóniu, kde sa vedci čoraz viac obávajú, že začarovaný kruh otepľovania a odlesňovania by mohol zmeniť región z dažďového pralesa na oblasť podobnú savanám. To by mohlo mať katastrofálne následky pre planétu, ktorá sa spolieha na dažďové pralesy. V priebehu nasledujúcich piatich rokov zase severnú Európu, Aljašku, severný Sibír a Sahel zasiahnú nadpriemerné zrážky.
Pre každý rok od roku 2023 do roku 2027 experti predpovedajú, že globálna teplota pri povrchu bude o 1,1 až 1,8 stupňa Celzia vyššia ako priemer z rokov 1850 až 1900. Tento november sa vlády stretnú na klimatickom summite OSN Cop28, kde zhodnotia pokrok pri plnení cieľov parížskej dohody. Toto hodnotenie, známe ako „globálna inventarizácia“, pravdepodobne ukáže, že svet je ďaleko od cesty k zníženiu emisií skleníkových plynov o 43 percent v tomto desaťročí, čo je potrebné na to, aby mal dobrú šancu obmedziť nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia.
