LOS RIOS - V lese na juhu Čile sa nachádza obrovský strom starý tisíce rokov. Aktuálne prebieha proces, ktorého výsledok rozhodne o tom, či ide najstarší strom na svete. Svoj pokojný život si užíva na okraji rokliny v lese v regióne Los Rios, zhruba 800 kilometrov južne od hlavného mesta Santiago.
Kmeň stromu, ktorý sa aktuálne uchádza o titul najstaršej dreviny na svete, má priemer štyri metre a je vysoký 28 metrov. Prastarý otec môže byť zdrojom cenných vedeckých informácií, ktoré by mohli objasniť, ako sa naša planéta prispôsobila klimatickým zmenám. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 5000 rokov. Znamená to, že by mohol ukradnúť prvenstvo 4850-ročnej borovici štetinatej známej ako Matuzalem, ktorá sa nachádza sa v kalifornskom pohorí White Mountains. "Je to preživší strom, neexistuje žiadny iný, ktorý by dostal možnosť žiť tak dlho," povedal Antonio Lara z Austral University v Čile o Prastarom otcovi.
Ide o druh cyprusovca Fitzroya cupressoides, ktorý je endemický na juhu kontinentu. V posledných rokoch k nemu meria asi hodinovú cestu cez les množstvo turistov s cieľom odfotografovať sa pri ňom. Vzhľadom na jeho rastúcu slávu musel štátny lesnícky orgán zvýšiť počet strážcov parku a obmedziť prístup, aby ho ochránil, uvádza Science Alert. Mimochodom, presná poloha Matuzalemu je držaná v tajnosti.
Vedci sú nadšení
Strážca parku Anibal Henriquez objavil strom počas obhliadky lesa v roku 1972. O šestnásť rokov neskôr zomrel na infarkt, keď hliadkoval v tom istom lese na koni. "Nechcel, aby ľudia a turisti vedeli, kde sa nachádza, pretože vedel, že je veľmi cenný," uviedla Anilabova dcéra Nancy Henriquezová, ktorá sama pracuje ako strážkyňa parku. Henriquezov synovec Jonathan Barichivich sa ako dieťa hrával obklopený cyprusovcami a v súčasnosti je jedným z vedcov, ktorí ich skúmajú. V roku 2020 sa práve jemu a Larovi podarilo získať z Prastarého otca vzorku pomocou najdlhšieho ručného vrtáka, aký vôbec existuje. Do stredu stromu sa však nedostali. Zistili, že ich vzorka má 2400 rokov. Na výpočet úplného veku stromu použili prediktívny model.
Výskum dreviny vyvolal vo vedeckej komunite vzrušenie, pretože metóda datovania letokruhov stromov do obdobia ich vzniku (dendrochronológia) je menej presná, pokiaľ ide o staršie stromy. Dôvodom je skutočnosť, že mnohé z nich majú zhnité jadro.
Symboly odolnosti
Nejde však len o súťaž o zápis do knihy rekordov. Prastarý otec je totiž aj zdrojom cenných informácií. Na Zemi je totiž len veľmi málo tisícročných drevín. "Staré stromy majú gény a veľmi zvláštnu históriu, pretože sú symbolmi odolnosti a prispôsobenia. Sú to najlepší športovci prírody. Sú ako otvorená kniha a my sme ako čitatelia, ktorí čítajú každý ich letokruh," poznamenal Barichivich. Stromy v sebe uchovávajú záznamy o suchých a daždivých rokoch v závislosti od šírky letokruhov. Sú v nich zaznamenané aj požiare a zemetrasenia, ako napríklad najsilnejší otras v histórii, ktorý zasiahol túto oblasť v roku 1960. Prastarý otec je teda akási časová kapsula, ktorá môže poskytnúť pohľad do minulosti. Ak tieto stromy zmiznú, zmizne aj dôležitý kľúč k poznaniu, ako sa život prispôsobuje zmenám na planéte.
