LONDÝN - Chrápanie môže poškodiť váš mozog, varujú odborníci z King's College London. Podľa ich slov sú prví, ktorí dokázali, že spánkové apnoe spôsobuje problémy s pamäťou, sústredením či rozhodovaním. Dôvodom môžu byť prerušované hladiny kyslíka alebo zmeny v prietoku krvi do mozgu.
Britskí výskumníci vraj ako prví dokázali, že spánkové apnoe (OSA) spôsobuje kognitívny pokles, teda schopnosť myslenia, rozhodovania a vnímania. Tento stav spôsobuje zastavenie dýchania a začína sa v noci, čo vedie k hlasnému chrápaniu, ktoré môže pacientov často prebúdzať zo spánku.
Vedci v spolupráci s kolegami z Nemecka a Austrálie skúmali 27 mužov vo veku 35 až 70 rokov, u ktorých bola novodiagnostikovaná mierna až ťažká OSA, ale inak boli zdraví. Takíto pacienti sú relatívne vzácni, pretože väčšina ľudí trpiacich OSA je tiež obéznych alebo trpí chorobami ako cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia či depresie. Tieto faktory sú dôvodom, prečo iné štúdie nikdy nedokázali odhaliť žiadne kauzálne vzťahy. Experti skúmali aj sedem mužov s podobným zdravotným a vzdelanostným stavom, ktorí netrpeli OSA. V rámci štúdie účastníci nosili počas spánku čiapky s elektroencefalografiou, ktorá merala ich mozgové vlny. Výskumníci sledovali hladinu kyslíka v krvi, srdcovú frekvenciu, dýchanie a pohyby očí a nôh. Rovnako testovali kognitívne funkcie účastníkov.
Zistenia zverejnené v časopise Frontiers in Sleep ukazujú, že ľudia s ťažkou OSA boli menej bdelí a mali horšie výkonné funkcie, čo zahŕňa schopnosť plniť ciele a sústrediť sa. Okrem toho mali aj horšiu krátkodobú pamäť. Odborníci napokon zistili, že miernejšie spánkové apnoe viedlo k lepším kognitívnym výsledkom. Napriek tomu doposiaľ nie je jasné, aký mechanizmus stojí za týmito výsledkami. Mohlo by to byť spôsobené prerušovanými hladinami kyslíka alebo zmenami v prietoku krvi do mozgu.
"U mužov s OSA sme zaznamenali horšie výkonné funkcie a zrakovo-priestorovú pamäť a deficity v bdelosti, trvalej pozornosti a psychomotorickej a impulzívnej kontrole. Táto komplexná súhra je stále zle pochopená, ale je pravdepodobné, že vedie k rozsiahlym neuroanatomickým a štrukturálnym zmenám v mozgu a kognitívnym a emocionálnym deficitom," uviedla vedúca autorka štúdie Ivana Rosenzweigová, ktorá vedie Centrum plasticity spánku a mozgu na King's College. OSA postihuje približne jedného z desiatich ľudí nad tridsať rokov. Spôsobuje ju uvoľnenie a zúženie stien hrdla počas spánku, čo prerušuje normálne dýchanie. Tí, ktorých trápi tento problém, majú tendenciu hlasno chrápať, lapať po dychu, smrkať alebo dusiť sa počas spánku a často sa prebúdzajú.
