ČERNOBYĽ - Nový výskum študoval stovky voľne sa pohybujúcich psov, ktorí sa potulujú po ruinách jadrovej elektrárne v Černobyle. Zistil, že vystavenie žiareniu ich mohlo geneticky odlíšiť od iných psov inde vo svete. Taktiež bola u nich zaznamenaná zvýšená miera mutácií.
V roku 1986 výbuch v jednom z reaktorov elektrárne v Černobyle odštartoval katastrofu, ktorá vyniesla do vzduchu obrovské množstvo rádioaktívnych izotopov. Kontaminácia z rádioaktívneho mraku sa z veľkej časti usadila v blízkosti elektrárne, v regióne, ktorý sa dnes nazýva zakázaná zóna. Napriek všetkému sa v ňom dodnes túla množstvo psov, ktoré si dokážu nájsť potravu, rozmnožovať sa a prežiť. V novej štúdii zverejnenej v časopise Science Advances sa vedci snažili získať hlbšie pochopenie neobvyklých populácií psov žijúcich v okolí Černobyľu vo svetle drsnej kontaminácie životného prostredia. Tento výskum by mohol poskytnúť informácie o tom, ako môžu zvieratá a ľudia žiť v oblastiach sveta pod "nepretržitým environmentálnym útokom".
Potomkovia psov, ktorých boli obyvatelia nútení opustiť
Pomocou vzoriek krvi odobratých od túlavých zvierat v rokoch 2017 až 2019 výskumníci geneticky analyzovali 302 psov z populácií žijúcich v samotnej elektrárni aj tých, ktorí sa nachádzajú vo vzdialenosti 15 až 45 kilometrov od miesta katastrofy. Väčšina psov sa javí ako potomkovia domácich miláčikov, ktorých boli obyvatelia nútení opustiť, keď oblasť evakuovali. O tom, ako miestne psy prežili po jadrovej havárii, sa veľa nevie. Len pri pohľade na ich DNA bolo jasné, že sú geneticky odlišné od domácich zvierat žijúcich inde vo svete, píše Science News.
Spoluautor štúdie a evolučný ekológ z University of South Carolina v Columbii Timothy Mousseau od svojej prvej cesty v roku 1999 prestal počítať, koľkokrát bol v Černobyle. Určite ich ale bolo viac ako päťdesiat. Prvýkrát sa stretol s černobyľskými divokými psami v roku 2017 počas výpravy s nadáciou Clean Futures Fund+, ktorá poskytuje zvieratám veterinárnu starostlivosť. Psy vo vylúčenej zóne zdieľajú pôvod s nemeckými ovčiakmi a inými pastierskymi plemenami. Hoci výskum odhalil, že psy v oblasti elektrárne vyzerajú geneticky odlišne, vedci nevedia, či tieto rozdiely spôsobila radiácia alebo nie. Psy môžu byť geneticky odlišné jednoducho preto, že žijú v relatívne izolovanej oblasti.
Experti sa už desaťročia pokúšajú zistiť, ako ožiarenie v Černobyle ovplyvnilo divokú prírodu. "Zisťovali sme, aké dôsledky to má pre vtáky a hlodavce, baktérie a rastliny," hovorí Mousseau. Spolu s kolegami objavil zvieratá so zvýšenou mierou mutácií, skrátenou dĺžkou života a skorým nástupom katarakty (sivý zákal). S niektorými psami sa dokonca zblížili. "Aj keď sú divoké, stále si veľmi užívajú ľudskú interakciu. Najmä ak ide o jedlo," dodal ekológ.
