LISHAN - Hrobka čínskeho cisára Qin Shi Huanga v sebe ukrýva tajomstvá už vyše dvetisíc rokov. Archeológovia sa do nej doposiaľ nedostali, pretože sa obávajú nebezpečnej hrozby. Podľa miestneho historika totiž na každého votrelca, ktorý vstúpi do hrobky, dopadne spŕška šípov s ortuťou. Experti potvrdili, že koncentrácie ortuti v okolí sú prekvapivo vysoké.
V roku 1974 farmári na poli v čínskej provincii Shaanxi narazili na jeden z najdôležitejších archeologických objavov všetkých čias. Išlo o úlomky ľudskej postavy vyrobenej z hliny. Toto bola len špička ľadovca. Archeologické vykopávky odhalili, že pole sa nachádzalo nad množstvom jám, ktoré boli plné tisícok terakotových modelov vojakov a vojnových koní v životnej veľkosti, nehovoriac o akrobatoch, vážených úradníkoch a iných zvieratách. Zdá sa, že úlohou tejto terakotovej armády bolo strážiť neďaleké mauzóleum prvého cisára dynastie Qin - Qin Shi Huanga, ktorý vládol v rokoch 221 až 210 pred Kristom.
Zatiaľ čo veľké časti nekropoly obklopujúcej mauzóleum boli preskúmané, samotná cisárska hrobka nebola nikdy otvorená napriek obrovskému množstvu legiend, ktoré ju obklopujú. Nikto do nej pravdepodobne nenazrel viac ako dvetisíc rokov. Hlavným dôvodom je, že archeológovia sa obávajú poškodenia hrobky pri vykopávkach, píše IFL Science. V tom prípade by totiž stratili dôležité historické informácie. V súčasnosti sa na vstup do hrobky dajú použiť iba invazívne archeologické techniky, pri ktorých existuje vysoké riziko spôsobenia nenapraviteľných škôd.
Podobne nešťastne dopadli vykopávky v meste Trója v 70. rokoch 19. storočia, za ktorými stál Heinrich Schliemann. Kvôli svojej unáhlenosti a naivite zničil takmer všetky stopy mesta, ktoré sa rozhodol odhaliť. Súčasní archeológovia nechcú urobiť tú istú chybu. Prišli preto s myšlienkou použiť určité neinvazívne techniky. Jednou z nich je použitie miónov - subatomárnych produktov kozmických lúčov zrážajúcich sa s atómami v zemskej atmosfére, ktoré dokážu nahliadnuť cez štruktúry ako pokročilý röntgen.
Narušenie hrobky by ale mohlo priniesť oveľa bezprostrednejšie a smrteľnejšie nebezpečenstvá. V správe, ktorú napísal staroveký čínsky historik Sima Qian asi sto rokov po smrti Qin Shi Huanga, vysvetľuje, že hrobka je napojená na nástražné pasce, ktoré boli navrhnuté tak, aby zabili každého votrelca. "Boli tu postavené paláce a scénické veže pre sto úradníkov a hrobka bola plná vzácnych artefaktov a nádherných pokladov. Remeselníci dostali príkaz vyrobiť kuše a šípy pripravené na streľbu na každého, kto vstúpi do hrobky," napísal Qian s tým, že šípy majú obsahovať ortuť.
Aj keby niekoľkotisícročné lukové zbrane zlyhali, archeológov by mohla zaplaviť jedovatá tekutá ortuť. Môže to znieť ako prázdna hrozba, ale vedecké štúdie skúmajúce koncentrácie ortuti v okolí hrobky potvrdili výrazne vyššie úrovne, než by sa dalo očakávať. "Veľmi prchavá ortuť môže unikať cez trhliny, ktoré sa v štruktúre časom vyvinuli. Naše skúmanie podporuje staroveké záznamy z kroniky o hrobke, o ktorej sa predpokladá, že nikdy nebola otvorená ani vykradnutá," uzatvárajú autori v dokumente z roku 2020. Hrobka zatiaľ zostáva zapečatená, no nie zabudnutá. Keď nastane ten správny čas, je možné, že sa odborníci konečne ponoria do tajomstiev, ktoré tu nerušene ležali asi 2200 rokov.
