LONDÝN - Pod Antarktickým ľadovým štítom bola objavená rieka dlhšia ako Temža. Experti sa domnievajú, že by mohla urýchliť jeho topenie. Vodná cesta dlhá viac ako 400 kilometrov je znepokojujúcim signálom, že v základoch tohto ľadovca sa nachádza aktívnejší prietok vody, ako sa pôvodne predpokladalo, a preto bude zrejme citlivejší na zmeny klímy a otepľovanie.
Výskum Antarktického ľadového štítu, ktorý spojil vedcov z Imperial College v Londýne, kanadskej Univerzity vo Waterloo, Univerzity v Terengganu v Malajzii a Univerzity v Newcastle, priniesol znepokojujúce zistenia. V časopise Nature Geoscience totiž uvádzajú, že pod ním objavili mohutnú rieku dlhú 460 kilometrov, ktorá zbiera vodu z územia veľkého ako Nemecko a Francúzsko a výrazne ovplyvňuje topenie ľadu na kontinente. Pre porovnanie, rieka Temža meria 346 km. Výskumníci sa obávajú, že takýto tok urýchli stratu ľadu v prípade, ak klimatické zmeny podporia jeho topenie na povrchu. "Mohli by sme veľmi podceniť predpovede o tom, ako rýchlo sa systém roztopí, ak nebudeme brať do úvahy vplyv týchto riečnych systémov. Zo satelitných meraní vieme, ktoré oblasti Antarktídy strácajú ľad a v akom množstve bez znalosti príčiny," vyjadrila sa vedúca výskumu Christine Dowová z Univerzity vo Waterloo.
Voda sa môže objaviť pod ľadovými príkrovmi planéty, ktoré sa nachádzajú v Grónsku okolo severného pólu a v Antarktíde v okolí južného pólu. Dostane sa tam dvomi spôsobmi; prvým je topenie ľadu na povrchu, kedy voda steká cez hlboké trhliny nazývané mouliny. Druhý predstavuje topenie v základoch spôsobené prirodzeným teplom Zeme a trením, keď sa ľad pohybuje nad pevninou. V Grónsku sa počas teplého leta vytvára obrovské množstvo povrchovej roztopenej vody, ktorá vedie cez mouliny a vytvára potoky a jazerá. V Antarktíde sa však týmto spôsobom nezohrievala, a preto sa vedci domnievali, že v základe jej ľadovcov bolo relatívne málo vody. Kombináciou leteckých radarových prieskumov a hydrologických modelov však objavili obrovský skrytý riečny systém nachádzajúci sa pod ľadovou pokrývkou. Umiestnený je vo veľmi neprístupnej a nedostatočne prebádanej oblasti, v ktorej sa nachádza ľad z východných aj západných antarktických ľadovcov a siaha až do Weddellovho mora. Postupuje do jeho vôd pod plávajúcim ľadovým povrchom vyčnievajúcim z pevniny, ktorý je dostatočne nadnášaný na to, aby mohol plávať na hladine oceánu.
Dôkaz o tom, že o Antarktíde vieme toho len veľmi málo
Existencia takého rozsiahleho riečneho systému poukazuje na značné množstvo vody, ktorá je výsledkom samotného topenia základov Antarktického ľadového štítu. Navyše, keď riečna voda prúdi do mora pod ľadovou kryhou, rozvíri teplejšie vody a pomáha roztápať ľadovce zdola. Spoluautor štúdie Martin Siegert povedal, že keď pred niekoľkými desaťročiami prvýkrát objavili jazerá pod Antarktickým ľadom, mysleli si, že sú od seba izolované. Podľa neho je toto zistenie zároveň dôkazom o tom, že o tomto kontinente vieme toho len veľmi málo. "Predchádzajúce štúdie skúmali interakciu medzi okrajmi ľadových štítov a oceánskou vodou, aby určili, ako prebieha topenie. Objav rieky dlhej stovky kilometrov ale naznačuje, že nemôžeme pochopiť princíp topenia ľadu bez toho, aby sme nezohľadnili celý systém, čiže ľadový štít, oceán a sladkú vodu," vysvetlil člen tímu Neil Ross.
Riečny systém by mohol byť indikátorom toho, ako zmena klímy ovplyvňuje región a bude potrebné zohľadniť ho v budúcich modeloch a predpovediach. Napríklad letá v Antarktíde by mohli byť natoľko horúce, že by bolo vyprodukované dostatočné množstvo povrchovej roztopenej vody, ktorá by sa dostala do základu ľadového štítu. To by mohlo mať veľký vplyv na tamojšie riečne systémy a urýchliť stratu ľadu. Navyše, keď ľad začne rýchlejšie tiecť, dôjde k zvýšenému treniu medzi ním a suchou zemou nachádzajúcou sa pod ním, čo by viesť k zvýšeniu bazálneho topenia a produkovanej vody. "Región, v ktorom bola realizovaná naša štúdia, má dostatok ľadu na to, aby sa celosvetovo zvýšila hladina mora o 4,3 m. Koľko tohto ľadu sa roztopí a ako rýchlo, súvisí s tým, aká odolná je jeho spodná časť. Novoobjavený riečny systém by mohol tento proces výrazne ovplyvniť," doplnil Siegert.
Vedci sa teraz snažia zhromaždiť viac údajov o všetkých týchto mechanizmoch, aby ich modely mohli aplikovať na iné regióny a aby získali lepší obraz o tom, ako by meniaca sa Antarktída mohla zmeniť planétu. "Len ak vieme, prečo sa ľad stráca, môžeme vytvárať modely a predpovede, ako bude reagovať v budúcnosti pri ďalšom globálnom otepľovaní a do akej miery by mohlo jeho topenie zvýšiť globálnu hladinu mora," doplnil Dow.