ŽENEVA - Podľa novej správy Svetovej zdravotníckej organizácie si kolektívny nedostatok pohybu môže do roku 2030 vyžiadať veľkú daň. Autori zistili, že v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov rapídne vzrastie počet ľudí so srdcovými chorobami či cukrovkou. Chybou je najmä to, že štáty nepodporujú ľudí v aktívnom životnom štýle.
Najnovšia správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uvádza, že ak sa nič nezmení, do roku 2030 bude takmer pol miliardy nových prípadov ochorení ako srdcové choroby a cukrovka. A to všetko v dôsledku fyzickej nečinnosti. Experti tiež zistili, že mnohé krajiny robia iba málo pre to, aby podporili ľudí v aktívnom životnom štýle, napríklad výstavbou chodníkov. Zistenia pochádzajú z vôbec prvej správy o globálnom stave fyzickej aktivity WHO. Analyzuje údaje zo 194 štátov o tom, ako často sa ľudia hýbu, a o politikách zavedených na podporu fyzickej aktivity. Experti tiež vypočítali potenciálne účinky na systémy zdravotnej starostlivosti, ak budú ľudia do roku 2030 rovnako pasívni ako dnes.
K ochoreniu srdca alebo inej neprenosnej poruche často prispieva viac ako jeden faktor, pričom len niektorým z rizikových faktorov sa dá predísť. Mnohé výskumy ale ukázali, že akékoľvek množstvo cvičenia, bez ohľadu na vek človeka, môže priaznivo pôsobiť na celkové zdravie. Vedci sa pokúsili vypočítať podiel neprenosných porúch, ktorým sa dá predísť, ktoré sú silno viazané na nedostatok fyzickej aktivity. Zamerali sa konkrétne na sedem hlavných stavov: srdcové choroby, mŕtvicu, cukrovku 2. typu, hypertenziu, rakovinu, demenciu a depresiu.
Celkovo odhadli, že medzi rokmi 2020 a 2030 sa na celom svete vyskytne takmer 500 miliónov nových prípadov týchto ochorení. Náklady na ich liečenie by vyšli na približne 300 miliárd amerických dolárov, píše OSN. Väčšina z nich (približne 74 percent) by sa mohla vyskytnúť v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Napriek tomu sa však zdá, že väčšina štátov sa nesnaží o zlepšenie celkového zdravotného stavu ľudí. Výskumníci zistili, že iba menej ako polovica štátov uplatňuje národnú politiku zameranú na fyzickú aktivitu občanov. Len zhruba v jednej tretine z nich existuje národná smernica o fyzickej aktivite pre všetky vekové skupiny. Hoci väčšina krajín má nejaký spôsob sledovania aktivity u dospelých, menej ako 30 percent robí to isté u detí mladších ako päť rokov.
Existuje množstvo dôvodov, prečo ľudia nie sú tak fyzicky aktívni, ako by mohli byť. Niektorých napríklad obmedzuje druh práce či pracovný čas. Iba 40 percent štátov má v pláne investovať peniaze do bezpečnosti chodníkov či cyklotrás, čo by mohlo dopomôcť k zvýšeniu aktivity, napríklad tak, že ľudia sa budú môcť do práce dopraviť na bicykli.
"Potrebujeme viac štátov, ktoré by rozšírili implementáciu politík na podporu ľudí, aby boli aktívnejší prostredníctvom chôdze, bicyklovania, športu a inej fyzickej aktivity. Prínosy sú obrovské, nielen pre fyzické a duševné zdravie jednotlivcov, ale aj pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku," uviedol riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Niektoré z odporúčaní WHO na podporu fyzickej aktivity zahŕňajú viac verejných priestranstiev, prechodných ciest a inej infraštruktúry a viac športových aktivít v škole.
