CAMBRIDGE - Odborníci z Univerzity v Cambridge uvádzajú, že globálne otepľovanie by mohlo už v roku 2070 vyvolať jadrovú katastrofu, finančnú krízu alebo pandémiu s fatálnymi následkami pre ľudskú populáciu. Naznačilo to modelovanie zvýšenej teploty na našej planéte. V tejto súvislosti preto upozorňujú, že je najvyšší čas, aby sa ľudstvo začalo pripravovať na najhoršie scenáre.
Štúdia založená na modelovaní oteplenia zemegule o tri stupne Celzia priniesla desivý scenár, podľa ktorého budú v roku 2070 trpieť extrémnym teplom dve miliardy ľudí. Ide o oblasti, ktoré sú politicky najcitlivejšie a najhustejšie osídlené. Globálne otepľovanie by ale mohlo byť už zhruba o pol storočie aj spúšťačom katastrof, akými sú jadrová vojna, finančná kríza alebo pandémia s obrovskou úmrtnosťou hraničiacou so zánikom populácie. Vedci preto vyzývajú inštitúcie, aby sa začali na takéto udalosti pripravovať. "Existuje veľa dôvodov domnievať sa, že zmena klímy by sa mohla stať katastrofou, dokonca aj pri miernom otepľovaní," povedal šéf tímu Luke Kemp z Univerzity v Cambridge.
Do roku 2070 teploty ovplyvnia dve jadrové mocnosti
Boli to totiž práve klimatické zmeny, ktoré v minulosti zohrali kľúčovú úlohu pri každom masovom vymieraní. Podieľali sa už páde viacerých impérií a formovali históriu. "Cesty ku katastrofe nie sú obmedzené na priame vplyvy vysokých teplôt, ako sú extrémne poveternostné podmienky. Nárazové efekty ako finančné krízy, konflikty a prepuknutie nových chorôb by mohli vyvolať ďalšie nešťastia a brániť zotaveniu z potenciálnych katastrof, akou je napríklad jadrová vojna."
Modelovanie na odhadnutie následkov oteplenia o tri stupne naznačilo, že oblasti extrémneho tepla s priemernou teplotou vyššou ako 29 stupňov budú do roku 2070 problémom pre dve miliardy ľudí. "Priemerné ročné teploty s hodnotou 29 stupňov v súčasnosti ovplyvňujú približne 30 miliónov ľudí na Sahare a pobreží Mexického zálivu. Do roku 2070 tieto teploty a sociálne a politické dôsledky priamo ovplyvnia dve jadrové mocnosti a sedem laboratórií, v ktorých sa nachádzajú najnebezpečnejšie patogény. Existuje tak vážny potenciál pre katastrofálne vedľajšie následky," vysvetľuje člen výskumného tímu Chi Xu z Univerzity v Nanjingu.
Štyria jazdci
Vedci uvádzajú, že je potrebné realizovať výskum v štyroch kľúčových oblastiach, ktoré nazývajú "štyrmi jazdcami" klimatickej koncovky. Ide o hladomor a podvýživu, extrémne počasie a konflikty a choroby prenášané vektormi. Spoluautorka štúdie Kristie Ebiová z Washingtonskej univerzity sa domnieva, že potrebujeme interdisciplinárne úsilie, aby sme pochopili, ako by klimatické zmeny mohli vyvolať ľudskú masovú chorobnosť a úmrtnosť. Zvyšujúce sa teploty nepriaznivo ovplyvnia globálne dodávky potravín, čím vznikne riziko "zlyhania chlebového koša", pretože poľnohospodársky najproduktívnejšie oblasti sveta budú trpieť kolektívnymi kolapsami. Extrémnejšie počasie by zároveň mohlo vytvoriť podmienky pre vznik nových chorôb, pretože biotopy pre ľudí aj voľne žijúce živočíchy sa menia a zmenšujú. Spolu s rastúcou teplotou sa pravdepodobne zvýši aj riziko interakčných hrozieb, akými sú zánik demokracie a šírenie nových foriem deštruktívnych zbraní umelej inteligencie. Experti sa napríklad domnievajú, že budú bežné tzv. teplé vojny, v ktorých budú bojovať vylepšené superveľmoci o zmenšujúci sa uhlíkový priestor a obrovské experimenty na odklonenie slnečného žiarenia a zníženie globálnych teplôt.
"Čím viac vieme o tom, ako funguje naša planéta, tým väčší máme dôvod na obavy. Čoraz viac chápeme, že Zem je sofistikovanejší a krehkejší organizmus. Musíme rátať s katastrofou, aby sme sa jej vyhli," vyhlásil spoluautor štúdie Johan Rockström z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov. Profesor Kemp dospel k záveru, že nárast teploty súvisí so širokým rozsahom pravdepodobnosti, ale aj s potenciálne extrémnymi výsledkami. "Čeliť budúcnosti zrýchľujúcej sa zmeny klímy a zároveň zostať slepý voči najhorším scenárom je v najlepšom prípade naivné riadenie rizika a v najhoršom prípade smrteľne hlúpe."
