LAUSANNE - V časopise Human Reproduction bola zverejnená štúdia, ktorá zisťovala súvislosť medzi pandémiou koronavírusu a pôrodnosťou v Európe. Hoci sa v prvých týždňoch po prijatí epidemických opatrení hovorilo o baby boome, aktuálne výsledky mapujúce vývoj demografie na starom kontinente naznačujú opačný trend a hovoria o klesajúcom počte narodených detí.
Podľa štúdie zaznamenala Európa v januári 2021 štrnásťpercentný pokles živonarodených detí v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 a 2019. Jej autori uvádzajú, že pokles skôr súvisí s obmedzeniami zavedenými v mnohých európskych štátoch a nie s počtom infikovaných. Ak by tieto problémy priamo súviseli s infekciou, došlo by k poklesu živonarodených detí len niekoľko týždňov alebo mesiacov po nástupe covidu-19, čo však výskumníci nezaznamenali. Šéf vedeckého tímu Léo Pomar z Univerzitnej nemocnice v Lausanne vo Švajčiarsku uviedol, že "pokles pôrodov deväť mesiacov po začiatku pandémie je ešte väčší v krajinách, kde mali zdravotné systémy problémy a kde bola v nemocniciach prekročená kapacita". Tento fakt totiž následne viedol k prijatiu opatrení, ktoré obmedzovali sociálny kontakt. "Čím dlhší bol lockdown, tým menej tehotenstiev pribúdalo, a to aj v krajinách, ktoré pandémia vážne nezasiahla. Myslíme si, že obavy párov zo zdravotnej a sociálnej krízy v čase prvej vlny COVID-19 prispeli k poklesu živonarodených detí o deväť mesiacov neskôr."
Výrazný pokles živonarodených detí
Predchádzajúce pandémie, ako napríklad španielska chrípka v roku 1918 a prepuknutie vírusov Ebola a Zika v roku 2013, boli tiež spojené s poklesom pôrodnosti deväť mesiacov po svojom vrchole. Dôvodom bola vysoká úmrtnosť rodičov počas prvých dvoch pandémií a vysoká úmrtnosť plodu v dôsledku priameho vystavenia vírusu Zika. Svoju úlohu zohralo aj rozhodnutie dvojíc odložiť tehotenstvo na neskôr. Autori novej štúdie sa preto snažili zistiť, či sa takýto trend prejaví aj po pandémii covidu. Analyzovali údaje z 24 európskych štátov za obdobia bezprostredne pred a po prvej vlne poslednej pandémie. Upravili mieru živonarodených detí, aby zohľadnili sezónne výkyvy a zistili, že január 2021 bol jediným mesiacom, v ktorom došlo k výraznému poklesu živonarodených detí.
Na národnej úrovni bol pokles pôrodnosti v januári 2021 zaznamenaný v Belgicku (pokles o 12 percent), Estónsku (13 percent), Francúzsku (14 percent), Taliansku (17 percent), Lotyšsku (15,5 percenta), Litve (28 percent), Portugalsku (18 percent), Rumunsku (23 percent), Rusku (19 percent), Španielsku (23,5 percenta), Anglicku a Walese (13 percent), Škótsku (14 percent) a na Ukrajine (24 percent). Sedem krajín malo počas pandémie preplnené jednotky intenzívnej starostlivosti viac ako sto percent a šesť z nich (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Anglicko a Škótsko) zaznamenalo výrazný pokles pôrodnosti. Siedma krajina - Dánsko - nie. Iba dva z deviatich štátov, v ktorých mali iba mierne zaplnené jednotky intenzívnej starostlivosti, zaznamenali o deväť mesiacov neskôr pokles pôrodnosti. Marec 2021 bol jediným mesiacom s mierou živej pôrodnosti podobnou mesačnej miere pred pandémiou, čo zodpovedá oživeniu deväť až desať mesiacov po skončení lockdownu.
Súvislosť, ktorú sme zaznamenali, môže odrážať oveľa zložitejší jav
Ďalšia analýza ukázala, že opatrenia obmedzujúce sociálny kontakt boli jediným faktorom spojeným s poklesom živonarodených detí v januári 2021 v porovnaní s januárom 2018 a 2019. Okrem toho krajiny s nižším príjmom na obyvateľa zaznamenali v januári 2021 pokles počtu živonarodených detí o viac ako 10 percent. "Súvislosť, ktorú sme našli v obmedzeniach, môže odrážať oveľa zložitejší jav. Išlo o rozhodnutia vlád, ktoré boli poslednou možnosťou na potlačenie pandémie. Ich dĺžka mala priamy vplyv na páry," vysvetlil Pomar s tým, že zistenia tejto štúdie sú prínosné pre zdravotníkov a tvorcov politík. "Je to obzvlášť dôležité pre pôrodnícke služby, ktoré by mohli po pandémiách prispôsobiť počet zamestnancov pôrodným vzorcom. V čase pandémií sa očakáva menej tehotenstiev, ale po ich skončení možno pozorovať nárast počtu tehotenstiev. Skutočnosť, že nárast pôrodnosti zrejme nevykompenzuje pokles v januári 2021, by mohla mať dlhodobé následky na demografiu, najmä v západnej Európe, kde starne populácia."
Pomar a jeho kolegovia teraz plánujú zistiť, či existujú podobné trendy po následných pandemických vlnách. Obmedzenia ich výskumu spočívajú v tom, že jej základ tvorili iba národné údaje, ktoré by mohli obmedziť schopnosť identifikovať ďalšie potenciálne faktory prispievajúce k zníženiu, resp. zvýšeniu živonarodených detí. Vedci zbierali dáta len do apríla 2021, čo znemožňuje identifikáciu sezónnych rozdielov v pôrodnosti pre celý rok. Christian De Geyter z Bazilejskej univerzity, ktorý neparticipoval na tejto štúdii, sa ale domnieva, že tieto pozorovania sú dôležité, pretože poukazujú na súvislosť medzi reprodukčným správaním ľudí a zmenami počas dramatických udalostí, akými sú epidémie a globálne krízy.
"Menej živonarodených detí bude mať za následok rýchlejšie starnutie populácie a nižší hospodársky rast. Určité zvýšenie pôrodnosti po každej z týchto kríz môže tieto obmedzenia zmierniť, ale následné viacnásobné krízy môžu tiež viesť k tomu, že sa počty živonarodených detí nezotavia. Ľudia si teraz uvedomujú, že silné stresové faktory počas tehotenstva môžu ovplyvniť funkciu placenty, zdravie novorodenca a dokonca aj plodnosť. Okrem toho, dočasné výkyvy v počte živonarodených detí budú mať vplyv na tlak na pôrodnícke oddelenia, školské zariadenia a v konečnom dôsledku aj na národnú sociálno-ekonomickú stabilitu," podotkol Geyter.
