VARŠAVA - Popredný poľský fyzik Nikodem Popławski sa domnieva, že by sme mohli žiť vo vnútri čiernej diery, ktorá existuje v inom vesmíre a ďalšie podobné diery, o ktorých existencii sa ľudstvo dozvie neskôr, by mohli byť zárodkami nových vesmírov. Zároveň vyjadril obavu, že pokus použiť tento úkaz na skok medzi vesmírmi, by bol pravdepodobne nemožný a takmer určite osudový.
Teoretický fyzik Nikodem Popławski vyjadril názor, že každá čierna diera „je bránou do iného vesmíru.“ Žiť by sme teda mohli v jednej z nich zatiaľ čo tieto dva javy by mohli byť doslova spojené.
Poliak zároveň teoretizuje o možnosti, že každá čierna diera má úplne nový vesmír a ten náš by mohol existovať vo vnútri tej, ktorá je zas súčasťou iného vesmíru. V súčasnosti pracujú odborníci s teóriou, že tieto diery majú rôznu veľkosť, od veľmi malých, možno mikroskopických, až po supermasívne príšery v srdci galaxií.
Veľkosť takéhoto úkazu v galaxii M87 má napríklad neuveriteľných 24 miliárd míľ s hmotnosťou asi šesť a pol miliárd krát väčšou ako je hmotnosť Slnka. Podľa Popławskeho však nezáleží na tom, či sú tieto diery malé alebo veľké, pretože každá môže mať vo vnútri skrytý celý vesmír. „Je to samostatná, uzavretá časopriestorová vetva s vlastnou časovou osou. Je väčšia ako materská čierna diera, pretože je na druhej strane horizontu udalostí,“ vysvetľuje a dodáva, že je to podobné ako so strojom času Tardis zo seriálu Doctor Who. „Vstúpite do policajnej schránky a uvedomíte si, že ste v niečom väčšom ako je schránka.“
O existencii čiernych dier sa po prvý raz v roku 1783 zmienil anglický filozof a matematik John Michell. Tento koncept sa však stal súčasťou hlavného prúdu fyziky až potom, čo na začiatku 20. storočia publikoval svoju teóriu všeobecnej relativity Einstein. Fyzici odvtedy neustále zdokonaľovali svoje modely ako by takýto objekt mohol v skutočnosti vyzerať a ako sa môže správať. „V súlade s Einsteinvou-Cartanovou teóriou gravitácie vytvára každá čierna diera vo vnútri nový, detský vesmír a stáva sa Einsteinovým-Rosenovým mostom (červia diera), ktorý ho spája s materským a existuje v ňom čierna diera,“ uvádza Popławski. „V novom vesmíre sa ten materský javí ako druhá strana jedinej bielej diery, čiže ako oblasť priestoru, do ktorej sa zvonku nedá vstúpiť a možno ju považovať za prevrátený čas čiernej diery. V súlade s tým by náš vlastný vesmír mohol byť vnútrom diery existujúcej v inom vesmíre.“
Sci-fi spája alternatívne vesmíry s fanatickými udalosťami, ktoré často a divoko menia fyzikálne zákony. Poľský fyzik si však myslí, že fyzická sila nazývaná „torzia“ by mohla mať tendenciu prenášať fyzikálne zákony z materského vesmíru do reality nového dieťaťa. Zároveň však nepredpokladá, že existuje šanca, že by sa niekomu niekedy podarilo navštíviť alternatívny vesmír. „Einsteinovým-Rosenovým mostom do nového vesmíru by sa nedalo prejsť. Priechodná červia diera je totiž definovaná ako spoj dvoch častí toho istého vesmíru, cez ktorý je možné cestovať iba oboma smermi.“
Zároveň to však nevylučuje možnosť, že čierne diery nám nemôžu pomôcť preskúmať ďaleké časti vesmíru. Fyzik sa tiež domnieva, že silná gravitačná sila rotujúcej čiernej diery by sa dala využiť na vystreľovanie vesmírnych lodí a ich zrýchlenie na neuveriteľnú rýchlosť. Zatiaľ je k Zemi najbližšie čierna diera Gaia BH, ktorá je od nás vzdialená len 1500 svetelných rokov. Odhaduje sa, že je asi 10-krát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka. Lenže priamo na našom kozmickom dvore môže byť aj nejaká ďalšia.
Vedci sa domnievajú, že záhadnou neznámou silou pôsobiacou na objekty vo vzdialených oblastiach našej slnečnej sústavy by mohla byť mikročierna diera, veľká zhruba ako grapefruit.
