NEW YORK - Ako malí sme chceli byť takmer všetci astronautmi. Vesmír je čarovný pre všetkých ľudí bez ohľadu na vek a kozmonaut je presne ten chlapík alebo dáma, ktorí to okúsia na vlastnej koži. Najnovšia štúdia však odhaľuje nepríjemný fakt, ktorý postihuje každého, kto prenikol do kozmu. Byť astronautom možno nie je až také skvelé, ako sme si mysleli.
Na štúdii, ktorá bola publikovaná 17. augusta v Nature Communication Biology, sa zúčastnilo štrnásť astronautov z programu NASA, ktorí v rokoch 1998 až 2001 lietali raketoplánmi v priemere každých 12 dní. 85 percent boli muži a šesť percent bolo na svojej prvej misii v kozme, informuje The New York Daily Paper. Výskumníci odobrali vzorky krvi od astronautov dvakrát. desať dní pred letom do vesmíru a druhý raz v deň pristátia na Zemi. Biele krvinky sa skúmali tri dni po pristátí na Zemi. Vzorky boli uschované v chladiacom boxe o teplote −80 °C a nedotknuté po dobu 20 rokov.
"Astronauti pracujú v extrémnom prostredí, kde mnohé faktory môžu viesť k somatickým mutáciám. Ide najmä o žiarenie vo vesmíre. Keďže tu kozmonauta chráni len oblek, vyskytuje sa tu riziko mutácie krvi a rozvinutie tzv. klonálnej hematopoézy," povedal vedúci autor štúdie David Goukassian, profesor kardiológie z Cardiovascular Research Institute na Icahn Mount Sinai v New Yorku.
"Vzhľadom na rastúci záujem o komerčné vesmírne lety a prieskum hlbokého vesmíru, sme sa rozhodli skúmať zdravotný stav človeka, ktorý je vystavený prostrediu mimo zemskej atmosféry so zameraním sa na somatické mutácie," vysvetlil Goukassian s tým, že sú to mutácie, ktoré sa vyskytujú po počatí osoby, postihujú somatické (telové) bunky, neprenášajú sa na ďalšie generácie a môžu byť príčinou rakoviny.
Zhoršený stav
Mutácie identifikované v štúdii boli charakterizované nadmerným zastúpením krvných buniek z jedného klonu, čo je proces nazývaný klonálna hematopoéza. Je charakteristická niekoľkými druhmi rakoviny krvi, vrátane chronickej myeloidnej leukémie. Vedci použili sekvenovanie DNA a bioinformatickú analýzu na identifikáciu 34 mutácií v 17 génoch. "Prítomnosť týchto mutácií nevyhnutne neznamená, že sa u astronautov vyvinie kardiovaskulárne ochorenie alebo rakovina, ale existuje tu zvýšené riziko, že ich zdravotný stav sa môže v priebehu ďalšieho pobytu v kozme výrazne zhoršiť," dodal Goukassian.
Najčastejšie mutácie sa vyskytli v TP3 géne, ktorý produkuje nádor supresorový proteín a DNMT3A, jednom z najčastejšie mutovaných génov pri akútnej myeloidnej leukémii. Výskumníci dokázali, že takýmto spôsobom sú schopní zistiť náchylnosť jednotlivých astronautov na choroby bez toho, aby to ovplyvnilo ich schopnosť pracovať.
Odporúčajú, aby NASA a jej lekársky tím každé tri až päť rokov preverili astronautov na somatické mutácie a možnú klonálnu expanziu alebo regresiu. Rovnako by mali postupovať aj v prípade odchodu kozmonauta do dôchodku. "Teraz je dôležité uskutočniť dlhodobé a dobre kontrolované štúdie zahŕňajúce veľký počet astronautov. Umožní nám to robiť zistiť, u ktorých kozmonautov je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyvinú možné vážne choroby," doplnil na záver Goukassian.
Problém nielen s krvou
Štúdia prichádza len dva mesiace po tom, ako sa ukázalo, že astronauti, ktorých lety trvajú dlhšie ako tri mesiace môžu po roku od návratu na Zem vykazovať známky osteoporózy (rednutie kostí).
"Zistili sme, že nosné kosti u väčšiny astronautov sa zotavili rok po vesmírnom lete len čiastočne. Výsledky naznačujú, že trvalá strata kostnej hmoty z vesmírneho letu je približne rovnaká ako rozdiel desiatich rokov prežitých na Zemi," uviedol vo vyhlásení Leigh Gabel, odborný asistent kineziológie a hlavný autor štúdie.