PORT MORESBY - Príroda nás dokáže prekvapiť každý deň. To, čo o nej vieme, nie je ani zďaleka všetko. Presvedčili sa o tom aj obyvatelia ostrova Papua Nová Guinea, ktorých prekvapil plaziaci sa živočích na pobreží. Nič podobné sa na súši ešte neukázalo.
Všetci vieme ako vyzerajú ryby. Majú plutvy, šupiny, dýchajú žiabrami a čo je najpodstatnejšie, nemajú žiadne končatiny. Medzi najväčšie druhy patria žraloky. Na južnej strane ostrova Papua Nová Guinea sa však z mora vyplavila ryba, ktorá popiera všetky vedecké fakty, informuje Mirror. Predstavte si asi meter dlhú rybu (žraloka), ako sa presúva na súši pomocou plutiev. Tento druh žraloka sa nazýva epoleta.
Vzácne zábery žraloka epoleta (Hemiscyllium ocellatum) zachytil aj ochranár a biológ Forrest Galante. "Toto sa stalo po prvýkrát v histórii. Jeden z papuánskych druhov žralokov je zdokumentovaný pri chôdzi," vyjadril svoje nadšenie. Video bolo natočené ako súčasť každoročného programu Shark Week na Discovery Channel pre epizódu s názvom "Ostrov kráčajúcich žralokov".
Tieto druhy žralokov sa nachádzajú pozdĺž južného pobrežia Papui Novej Guiney a severných častí Austrálie. Vedci sa domnievajú, že túto úžasnú schopnosť "chodiť" si vyvinuli na vyhľadávanie potravy tam, kde iné žraloky nemohli.
"Všetky vlastnosti sa vyvinú pre lepšie prežitie, čím sa jednotlivým druhom uľahčí život v danom prostredí. Výsledkom je potom ľahšie získavanie potravy," povedal Gavin Naylor, riaditeľ Floridského programu pre výskum žralokov vo Floridskom múzeu prírody. Žraloky epolety, hľadajú potravu prevažne medzi koralovými útesmi, kde lovia kraby a iné bezstavovce. "Keď však nastane odliv, sú v pasci. Vďaka svojim plutvám sa však vedia dostať z plytčiny a vrhnúť sa opäť do vody," povedal Naylor. Žraloky epolety sa dokážu presunúť až 30 metrov po súši. Dýchanie tiež nie je problém, pretože na jeden nádych sú schopné prežiť bez vody až hodinu.
Veľmi rýchly vývin
V štúdii publikovanej v Marine & Freshwater Research sa u žralokov epoletov vyvinula schopnosť "chodiť" len za posledných 9 miliónov rokov, čo je veľmi rýchle. Len na porovnanie žraloky kladivohlavé, jedna z najmladších skupín žralokov, sa podľa Prírodovedného múzea vyvinuli asi pred 45 miliónmi rokov. Žraloky epoletové vytvárajú vďaka svojmu prispôsobeniu sa okoliu potenciálne nové druhy a tento proces prebieha veľmi rýchlo.
Vedci si ešte kladú jednu veľmi zaujímavú otázku. Ako je možné, že živočích s tak malou genetickou diverzitou dokáže splodiť potomstvo, ktoré sa tak veľmi líši svojím vzhľadom. Škvrny na povrchu tiel sú tak odlišné, že na svete nie sú dva rovnaké jedince.
