Vymenúvací dekrét do hodnosti brigádneho generála si Koloman Skalina prevzal v Amerike. (Zdroj: Nový Čas)
KOŠICE - Najstarší slovenský brigádny generál Koloman Skalina prednedávnom oslávil 100. narodeniny. Gratulácie prijímal v Portlande (USA), kde už štyridsať rokov žije s manželkou a synom. Vojnový veterán, rodák z Tisovca, bol vojakom telom i dušou. Začínal ako husár, prešiel ťažkými bojmi druhej svetovej vojny, bojoval na Dukle a pri oslobodzovaní Stropkova prišiel o oko.
„Môj brat je skromný a spravodlivý človek. O bojoch nikdy
nechcel veľmi rozprávať. Veľmi ho bolelo, keď zo Slovenska musel odísť,“ hovorí Kolomanov brat Imrich Skalina
(83) z Košíc. V roku 1968 Koloman spolu s manželkou
a synom emigrovali do USA.
Imrich ho bol niekoľkokrát
navštíviť, naposledy pred
piatimi rokmi. „Je mi smutno za Slovenskom,“ povzdychol si pri ostatnej návšteve Koloman, ktorého
zdravotný stav mu návštevu
domoviny už neumožňuje.
„Boli sme desiati súrodenci, vo vojne sme bojovali štyria,“ loví v spomienkach Imrich. „Môj brat Koloman po skončení Obchodnej akadémie v Tisovci narukoval v 20. rokoch
minulého storočia. Bol aktívnym dôstojníkom, vtedy
sa im hovorilo dragúni či husári,“ objasnil začiatky Kolomanovej vojenskej kariéry, ktorý sa v roku 1939
v Krakove prihlásil u Ludvíka Svobodu.
Ten v zahraničí formoval našu armádu. „Brat patril do skupiny, ktorej sa hovorilo západniari. Odsunuli ho do Anglicka, no po čase sa rozhodol odísť do Sovietskeho zväzu a v Buzuluku sa stal veliteľom práporu,“ spomína Imrich. Jeho brata pri oslobodzovaní Stropkova zranili a potom prišiel o oko. „Žiaľ, po roku 1948 sa pre jeho pôsobenie na Západe stal pre vtedajší režim nespoľahlivým. Hlboko ho to ranilo, preto neskôr so svojou rodinou a jedným z bratov odišiel do Ameriky,“ dodal Imrich Skalina. Koloman Skalina emigroval do USA v roku 1968. V armáde skončil už osemnásť rokov predtým. Neskôr sa živil prácou v kameňolome či keramikou. Za veľkou mlákou pracoval ako účtovník. Do hodnosti brigádneho generála ho povýšili v roku 2006.
Kolomanovi Skalinovi
uniforma veľmi pristala.
Ten v zahraničí formoval našu armádu. „Brat patril do skupiny, ktorej sa hovorilo západniari. Odsunuli ho do Anglicka, no po čase sa rozhodol odísť do Sovietskeho zväzu a v Buzuluku sa stal veliteľom práporu,“ spomína Imrich. Jeho brata pri oslobodzovaní Stropkova zranili a potom prišiel o oko. „Žiaľ, po roku 1948 sa pre jeho pôsobenie na Západe stal pre vtedajší režim nespoľahlivým. Hlboko ho to ranilo, preto neskôr so svojou rodinou a jedným z bratov odišiel do Ameriky,“ dodal Imrich Skalina. Koloman Skalina emigroval do USA v roku 1968. V armáde skončil už osemnásť rokov predtým. Neskôr sa živil prácou v kameňolome či keramikou. Za veľkou mlákou pracoval ako účtovník. Do hodnosti brigádneho generála ho povýšili v roku 2006.
