WASHINGTON - Po dni plnom premýšľania môžete byť mimoriadne unavení, a to aj napriek tomu, že ste fyzicky neurobili takmer nič. Experti najnovšie vysvetlili, prečo aj po intenzívnom myslení pociťujeme únavu. Podľa ich slov môžu zistenia pomôcť ľuďom rozplánovať si pracovný čas tak, aby predišli vyhoreniu.
Nie je žiadnym prekvapením, že ťažká fyzická práca vás vyčerpáva, ale čo ťažká duševná práca? Keď celé hodiny usilovne premýšľate, môžete sa tiež cítiť unavene. Vedci majú nový dôkaz, ktorý
Vysvetľuje, prečo to tak je a prečo sa po intenzívnom premýšľaní môžete cítiť duševne vyčerpaní.
Ich štúdie, publikované v Current Biology, na ktoré upozornil portál eurekalert.org ukazujú, že keď sa intenzívna kognitívna práca predĺži na niekoľko hodín, spôsobí to nahromadenie potenciálne toxických vedľajších produktov v časti mozgu známej ako prefrontálna kôra. To zase mení vašu kontrolu nad rozhodnutiami, takže sa môžete uchyľovať k takzvaným „nízkonákladovým akciám“, ktoré si z vašej strany nevyžadujú žiadne úsilie alebo čakanie. Dôvodom tohto výberu je podľa výskumníkov kognitívna únava.
„Vplyvné teórie naznačujú, že únava je druh ilúzie, ktorú si mozog pripravil, aby nás prinútil prestať robiť čokoľvek a obrátiť sa na príjemnejšiu činnosť,“ povedal Mathias Pessiglione z Pitié-Salpêtrière University v Paríži vo Francúzsku. „Naše zistenia však ukazujú, že kognitívna práca vedie k skutočnej funkčnej zmene – akumulácii škodlivých látok – takže únava je skutočne signálom, ktorý nás núti prestať pracovať, ale s iným účelom: zachovať integritu fungovania mozgu,“ dodal Pessiglione.
Pessiglione a kolegovia vrátane prvého autora štúdie Antoniusa Wiehlera chceli pochopiť, čo je to duševná únava. Zatiaľ čo stroje dokážu počítať nepretržite, mozog nie. Experti mali podozrenie, že dôvod súvisí s potrebou recyklovať potenciálne toxické látky, ktoré vznikajú pri nervovej činnosti.
Aby našli dôkazy na potvrdenie tejto domnienky, použili magnetickú rezonančnú spektroskopiu
(MRS) na monitorovanie chémie mozgu v priebehu pracovného dňa. Pozreli sa na dve skupiny ľudí:
na tých, ktorí potrebovali poriadne premýšľať a na tých, ktorí sa venovali relatívne ľahším
kognitívnym úlohám.
Znaky únavy, vrátane zníženej dilatácie zreníc, videli iba v skupine, ktorá vykonávala ťažkú prácu.
U jednotlivcov v tejto skupiny sa tiež objavili náznaky „nízkonákladových akcií“. Mali tiež vyššie
hladiny glutamátu v synapsiách prefrontálnej kôry mozgu. Spolu s predchádzajúcimi dôkazmi autori
tvrdia, že akumulácia glutamátu spôsobuje, že ďalšia aktivácia prefrontálneho kortexu je nákladnejšia, takže kognitívna kontrola je po psychicky náročnom pracovnom dni ťažšia.
Existuje teda nejaký spôsob, ako obísť toto obmedzenie schopnosti nášho mozgu usilovne myslieť?
„Obávam sa, že nie. Použil by som staré dobré recepty: oddych a spánok. Existujú dobré dôkazy, že glutamát sa počas spánku vylučuje zo synapsií,“ vysvetlil Pessiglione.
Vedci ďalej tvrdia, že monitorovanie prefrontálnych metabolitov by mohlo pomôcť odhaliť ťažkú
duševnú únavu. Takáto schopnosť vám môže pomôcť prispôsobiť pracovné programy, aby ste sa vyhli vyhoreniu. Experti ľuďom tiež radia, aby sa vyhýbali dôležitým rozhodnutiam, keď sú unavení.
V budúcich štúdiách by sa výskumníci chceli dozvedieť, prečo sa zdá, že prefrontálny kortex je
obzvlášť náchylný na akumuláciu glutamátu a únavu. Sú tiež zvedaví, či tie isté znaky únavy v mozgu môžu predpovedať zotavenie zo zdravotných stavov, ako je depresia alebo rakovina.
