LAFAYETTE - Rusko vyslovilo už nejednu vyhrážku, že pre Západ nastane súdny deň. Len minulý mesiac Kremeľ varoval, že Európa zmizne v jadrovej apokalypse. Bola to reakcia na západných spojencov, ktorí prisľúbili viac zbraní Kyjevu. Nový výskum naznačuje, že ak by niekedy aj došlo k jadrovej vojne medzi Ruskom a USA, pravdepodobne by to vyvolalo novú dobu ľadovú.
V prvom mesiaci po detonácii by priemerné globálne teploty klesli asi o 10 stupňov Celzia. To je viac ako počas poslednej doby ľadovej, ktorá trvala vyše 100 000 rokov. Ohnivé búrky by uvoľnili sadze a dym do vyšších vrstiev atmosféry, ktoré by zablokovali prístup slnečných lúčov. Všetko živé by začalo postupne vymierať. Štúdia Louisianskej štátnej univerzity je založená na viacerých regionálnych a rozsiahlych počítačových simuláciách. Vedúca projektu Cheryl Harrisonová povedala, že nezáleží na tom, kto koho bombarduje. "Môže to byť India a Pakistan alebo NATO a Rusko. Je to úplne jedno. Akonáhle sa dym uvoľní do hornej atmosféry, šíri sa globálne a ovplyvňuje každého."
Ruská invázia na Ukrajinu vyniesla do popredia hrozbu jadrovej vojny a táto štúdia je prvou, ktorá poskytuje jasný obraz o vplyve výbuchu bomby na životné prostredie. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru je v súčasnosti na svete deväť krajín, ktoré vlastnia viac ako 13 000 jadrových hlavíc.
Viac ľadu
Simulácia jadrovej vojny ukazuje, že teploty oceánov by rýchlo klesli a nevrátili by sa do pôvodného stavu, dokonca ani vtedy, keď by sa už dym rozplynul. Keď sa planéta ochladí, morský ľad sa rozšíri o takmer 10 miliónov štvorcových metrov a ďalšie dva metre do hĺbky, čo by zablokovalo najväčšie svetové prístavy.
Ľad by sa rozšíril do miernych pobrežných oblastí a lodná doprava na severnej pologuli by bola nemožná. Náhly pokles teploty svetla a morskej hladiny, najmä od Arktídy po severnú časť Atlantiku a Tichého oceánu by vyhubili riasy. Podmorský život by prestal existovať a tým pádom by zanikol aj rybolov.
Temnota
Jeden model znázorňuje USA a Rusko, ktoré rozpútajú jadrovú vojnu pomocou 4 400 100-kilotonových jadrových zbraní. V tomto prípade by požiare vyvrhli 150 teragramov (150x10 na 12 gramov) dymu a čierneho uhlia, ktoré by zabraňovali slnečného svetlu, aby preniklo na zemský povrch. Ďalší model ukázal, že India a Pakistan odpália 500 100-kilotonových jadrových zbraní, čo by viedlo k vzniku 5 až 47 teragramom dymu a sadzí.
Spoluautor štúdie profesor Alan Robock z Rutgers University sa vyjadril, že jadrová vojna by mala pre každého človeka hrozné následky. "Svetoví lídri použili naše štúdie ako impulz na ukončenie pretekov v jadrovom zbrojení a takisto aj pred piatimi rokmi na schválenie zmluvy OSN o zákaze jadrových zbraní."
"Súčasná vojna na Ukrajine ovplyvnila ceny plynu. Ukazuje nám to, aká krehká je naša globálna ekonomika v súvislosti s regionálnymi konfliktami," vyjadrila sa Dr. Harrisonová. Nie je to len hrozba nukleárnej vojny, ktorá by mohla mať na Zemi také následky. Sopečné erupcie tiež produkujú oblaky častíc, ktoré následne smerujú do atmosféry. V minulosti už mali podobné aktivity negatívny vplyv na našu civilizáciu. "Jadrovej vojne sa môžeme vyhnúť, ale sopečné erupcie sa určite zopakujú. Nemôžeme s tým nič urobiť, preto je dôležité hovoriť o tom, ako sa pripraviť na prípadné klimatické šoky," doplnila na záver.
