LOS ANGELES - Dnes je to už tak prirodzený jav, že sa nad tým ani nepozastavujeme. Faktom ale je, že letecká doprava tu bola skôr než internet. Ako si teda ľudia kupovali letenky ešte pred jeho spustením? Civilné lety fungovali už v 40. rokoch minulého storočia a rezervácia palubného lístka bola v tom období hra nervov a boj s časom.
Kúpiť si letenku nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Pár klikov stačí na to, aby ste si vybrali leteckú spoločnosť, destináciu, čas odletu aj miesto v lietadle. O niekoľko minút vám príde potvrdenie o zaplatení a už to máte z krku. Navyše, celý tento proces môžete absolvovať z pohodlia vášho domova. V minulosti to tak ale vôbec nebolo. Predstavte si, že by ste si museli kúpiť letenku v dobe, keď ešte nefungoval internet.
Portál Ripley's priblížil, ako to fungovalo pred zhruba 80 rokmi, keď chcel niekto cestovať lietadlom. Po druhej svetovej vojne začali Američania vo veľkom používať leteckú dopravu. Aerolinky si vytvorili svoje vlastné kancelárie, kde prijímali hovory od cestovných kancelárií a operátorov, no oni ani cestujúci nemohli dokončiť celú rezerváciu. Do celého procesu bola zapojená ešte tretia strana, a preto rezervácia jednej letenky trvala aj 90 minút. Výsledkom bolo veľké množstvo telefonátov, pretože letecké spoločnosti fungovali predovšetkým ako spojovatelia medzi treťou stranou a zákazníkom. Čim viac ľudí si chcelo kúpiť letenku, tým viac sa telefonovalo a v tom zhone vznikali chyby.
Prvé rezervácie
V 30. rokoch minulého storočia pomáhala pri rezervácii letov obrovská tabuľa so žiarovkami, na ktorej svietili voľné sedadlá v lietadle či dostupnosť pravidelných liniek. Mnohokrát ale nastala situácia, že sa na tabuľu nezmestilo všetko. V takomto prípade sa mená zákazníkov a informácie o ich letoch ručne zapisovali na kartu a následne preniesli do pokladne. Tento proces sa stal pomalým a zastaralým v dobe, keď dopyt po leteckej doprave začal rapídne stúpať.
Reservisor
V roku 1946 spoločnosť American Airlines predstavila ako dočasné riešenie najmodernejší počítačový systém Reservisor. Prvýkrát bol nainštalovaný v Bostone. Tento systém nebol bezchybný a stále si vyžadoval manuálnu prácu operátorov, no aspoň pomohol urýchliť proces rezervácie leteniek. Reservisor sa pripojil k zdroju s elektrickou energiou, vďaka čomu sa dostupnosť letov zaznamenala v digitálnej podobe.
Tento nový a pokročilý počítačový systém dokázal každý deň odbaviť 200 cestujúcich. Asi pri jednej z dvanástich rezervácií sa však stále objavila chyba. Mená a informácie o pasažieroch boli stále uložené v akýchsi kartotékach, ktoré sa prenášali od stola k stolu po celej kancelárii.
V 50. rokoch sa začal používať magnetický zásobník. K rezervácii letenky zamestnanec len napísal dátum a požadovaný počet miest. Dostupnosť sedadla pre tento konkrétny let sa objavila v priebehu niekoľkých sekúnd. Ak si cestujúci kúpil letenky, zamestnanec len aktualizoval zoznam sedadiel na disku prepnutím spínača. Tento nový systém bol testovaný na letisku LaGuardia v New Yorku v roku 1952. Zásobník mal 10 000 jednotiek letovej pamäte. V tom čase sa to rovnalo sto miestam na sedenie.
Spolupráca s IBM
SABRE (Semi-Automated Business Research Environment) bol prvým počítačovým rezervačným systémom. Pre American Airlines ho vytvorila spoločnosť IBM. Táto inovácia vo svete leteckej dopravy trvala asi sedem rokov a bola dokončená v roku 1964. SABRE dokázal rezervovať 7000 leteniek minimálnymi chybami v systéme. Bola to tiež jedna z prvých technológií na ukladanie informácií o cestujúcich. Vďaka SABRE sa American Airlines stali lídrom v leteckej doprave.
Letecká doprava sa stala životným štýlom a aerolinky čelili obrovskému prílevu cestujúcich túžiacich navštíviť nové destinácie. Po zavedení internetu sa vo svete leteckej dopravy objavilo toľko možností, že dostať sa z jedného miesta na druhé nebolo nikdy jednoduchšie.
