MARIOKA - Pre mnohé mačky je trváca bylina známa ako kocúrnik neodolateľnou psychoaktívnou pochúťkou. Bylina vyvoláva krátke záchvaty slintania, škrabania a zvíjania sa. Výskumníci najnovšie preskúmali, či má táto bylina aj zdraviu prospešné vlastnosti. Zistili, že v takomto stave môže fungovať ako repelent.
Vo výskume publikovanom v iScience sa vedci zamerali na účinky byliny známej ako kocúrnik (Nepeta cataria), ktorá je pre zvieratá z čeľade mačkovitých neodolateľnou psychoaktívnou pochúťkou. Bylina dokáže vyvolať záchvaty slintania, škrabania a zvíjania sa.
To, čo sa javí ako akt čistého hedonizmu, môže mať aj liečebný účel. Podľa novej štúdie dodatočné poškodenie listov uvoľňuje do ovzdušia značné množstvo zlúčenín odpudzujúcich hmyz.
Zatiaľ čo N. cataria je najbežnejšie uznávaným mačacím intoxikantom, množstvo rastlín vrátane valeriány lekárskej (Valeriana officinalis) a druhu kivi nazývaného strieborný vinič (Actinidia polygama) tiež obsahuje zlúčeniny, ktoré vyvolávajú u domácich a divých mačiek zvláštne správanie.
Dve takéto chemikálie sú nepetalaktol a nepetalaktón – molekuly v tvare čísla osem klasifikované ako iridoidy, ktoré produkujú rastliny ako kocúrnik a strieborný vinič na odvrátenie útokov hmyzu. Nepetalaktón tiež dráždi skupinu receptorov vo vnútri mačacích nosových dutín.
Predchádzajúce výskumy preukázali, že mačky dokážu pomliaždiť listy kocúrnika a strieborného viniča dostatočne na to, aby uvoľnili potrebné množstvo nepetalaktónu a nepetalaktolu, ktoré slúžia ako repelent proti komárom Aedes albopictus.
Výskumníci sa teraz zamerali na to, či hryzenie a žuvanie poskytuje ďalšie výhody, alebo je len znakom bujarosti mačky. Šestnásť zdravých laboratórnych mačiek sa zúčastnilo štúdie, ktorá zahŕňala sledovanie ich správania. Výskumníci položili vzorky neporušených, pokrčených a natrhaných listov kocúrnika, strieborných listov viniča a koktaily iridoidov v Petriho miskách pred ich klietky.
Vedecký tím tiež vykonal niekoľko ďalších testov účinnosti rôznych rastlinných extraktov a zmesí iridoidov ako repelentov proti komárom.
„Zistili sme, že fyzické poškodenie strieborného viniča mačkami podporilo okamžitú emisiu celkových iridoidov, ktorá bola 10-krát vyššia ako z neporušených listov,“ povedal hlavný autor Masao Miyazaki, výskumník správania zvierat z Iwate University v Japonsku.
Nielen, že celková koncentrácia bola vyššia v oboch typoch rastlín, no zmes iridoidov bola v natrhaných listoch strieborného viniča zložitejšia, vďaka čomu bol repelent účinnejší už pri nižších koncentráciách.
„Nepetalaktol predstavuje viac ako 90 percent celkových iridoidov v neporušených listoch, ale táto koncentrácia klesá na približne 45 percent v poškodených listoch. Zmenená iridoidná zmes v poškodených listoch spôsobila u mačiek oveľa dlhšiu reakciu,“ vysvetlil Miyazaki.
Používanie prirodzene sa vyskytujúcich insekticídov z rastlín a dokonca aj iných článkonožcov nie je v živočíšnej ríši neznáme. Napríklad lemury si trú mnohonôžky po svojich telách ako formu liečby parazitov, zatiaľ čo iné vtáky a zvieratá sa na podobné účely pomazávajú citrusovými listami.
