NEW YORK - Vedci poukázali na priaznivý vývoj obnovy ozónovej vrstvy, ktorá by sa vďaka Montrealskému protokolu mohla zotaviť do roku 2060. Tento úspešný príbeh v oblasti klímy by však mohli spomaliť masívne požiare, ktoré zachvátili Austráliu v rokoch 2019 a 2020. Informujú o tom dve štúdie zverejnené v časopisoch Proceedings of the National Academy of Sciences a Science.
V 80. rokoch minulého storočia vedci zistili, že chemické zlúčeniny známe ako chlórfluórované uhľovodíky (CFC) likvidujú ozónovú vrstvu, ktorá chráni Zem pred škodlivým slnečným žiarením. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie by desaťpercentný pokles hladín ozónu viedol k ďalším 300 000 prípadom rakoviny kože na celom svete. Krajiny sa vtedy spojili a zhodli sa, že budú postupne vyraďovať z obehu CFC výrobky, ako napríklad chladničky a laky na vlasy. Následne bol v roku 1987 podpísaný Montrealský protokol. Emisie freónov tak začali klesať a diera nad Antarktídou sa začala pomaly zatvárať.
Podľa OSN a Svetovej meteorologickej asociácie by mohlo dôjsť k úplnému zotaveniu ozónovej vrstvy do roku 2060. V rokoch 2019 a 2020 však zachvátili Austráliu obrovské požiare, ktoré tento proces pravdepodobne pribrzdia. Odborníci totiž zistili, že masívny oblak dymu, ktorý vystúpil v tom období do stratosféry, obišiel južnú pologuľu a spustil reťazec chemických reakcií, ktoré ničili ozón. "Bolo to neočakávané, že dym spôsobí takéto atmosférické zmeny. Takže toto je nová chémia," uviedol expert na zemskú atmosféru Peter Bernath z Univerzity vo Waterloo, ktorý sa zúčastnil dvoch odborných štúdií. Podľa výsledkov jednej z nich spôsobil dym jednopercentný pokles ozónu v južných stredných šírkach v marci 2020. Môže sa to síce zdať ako nízka hodnota, ale je významná, pretože ozónová vrstva sa obnoví približne o jedno až tri percentá za každé desaťročie.
Druhý výskum uvádza, že dym viedol k nárastu zlúčenín, ktoré reagujú s molekulami ozónu, aby ich rozbili. Vedci zatiaľ nezistili, ako presne došlo k zvýšeniu týchto reaktívnych zlúčenín, ale sú si istí, že ich prítomnosť spôsobila pokles hladín ozónu v marci 2020. V priebehu asi deviatich mesiacov sa dym zo stratosféry rozplynul a ozón sa vrátil na úroveň pred požiarom. Výskumníci sa domnievajú, že podobné udalosti môžu súvisieť aj s ďalšími požiarmi, ku ktorým došlo v rokoch 2017 a 2020 na severozápade Tichého oceánu. "Dym pravdepodobne nezastaví obnovenie ozónovej vrstvy, ale mohol by ho spomaliť," poznamenal Bernath. V nedávnych správach o globálnej klíme a lesných požiaroch OSN upozornila, že požiare budú čoraz častejšie a závažnejšie, pretože globálne teploty stúpajú. Takýto trend by mohol vyprodukovať viac obrovských dymových mrakov, ktoré preniknú do stratosféry a budú ničiť ozón.
V Austrálii vzniklo následkom požiarov prvé superohnisko búrok
Rozsiahle a dlhotrvajúce lesné požiare ovplyvňujú vznik špecifického počasia a tvorbu mrakov známych ako pyrocumulonimbus alebo skrátene "pyroCbs". Dym stúpajúci do výšky niekoľkých kilometrov sa ochladzuje a expanduje, čo umožňuje vodnej pare kondenzovať na časticiach popola a vytvárať oblak v jeho stĺpci. Požiar pod ním poháňa horúce prúdy, ktoré udržujú búrku a dym stúpa do hornej atmosféry ako v komíne. K takémuto javu došlo nad Austráliou v posledných mesiacoch roku 2019 a začiatkom roka 2020. Keďže požiare pohltili asi 50 miliónov akrov pôdy, vytvorili asi 38 takýchto oblakov, ktoré sa udržali na oblohe niekoľko dní. Podľa výskumu vedeného meteorológom Davidom Petersonom z Amerického námorného výskumného laboratória viac ako polovica z nich dosiahla stratosféru. Preto vedci tento jav označili za prvé superohnisko pyroCb.
Nie je jasné, ako často budú požiare produkovať dym, ktorý ničí ozón
Pyrocumulonimbus by mohli pod vplyvom klimatického otepľovania prenikať do stratosféry častejšie. Nie je to len oheň; aj určité atmosférické podmienky umožnia búrke, aby sa rozvinula. Nikto nevie, aká je budúcnosť búrok spôsobená lesnými požiarmi a ich potenciál ničiť ozón. Bernath a jeho kolegovia zatiaľ nezistili, ako dym z lesných požiarov podporuje vznik zlúčenín, ktoré reagujú s ozónom. Domnievajú sa, že hydratovaný, kyslý povrch častíc dymu spúšťa chemické reakcie, ktoré by inak v stratosfére nevznikli a takto sa produkujú nové zlúčeniny. "Častice dymu majú reaktívny povrch a ten katalyzuje chémiu, ktorá ničí ozón. Takže už trochu vieme, čo dym robí. A máme nejaké teórie, aký je povrch jeho častíc. V skutočnosti však nevieme, aké konkrétne reakcie prebiehajú na jeho povrchu," vysvetlil Bernath.
Odpoveď na mnohé otázky by mohol poskytnúť laboratórny výskum, ktorý je založený na vkladaní častíc dymu do prostredia podobného stratosfére dokumentujúci následné chemické reakcie. Bernathov tím sleduje aj satelitné údaje z požiarov, ktoré zachvátili západné pobrežie USA a Kanady v roku 2020 a vytvorili pyrocumulonimbusové oblaky. "Táto oblasť výskumu pyroCb a ich účinkov je relatívne nová, najmä v porovnaní s inými typmi vplyvov lesných požiarov. Veľa sa naučíme, ale zároveň vznikne aj veľa nových otázok," dodal Peterson.
