MYJAVA - Počas druhej svetovej vojny bojoval Milan Jakubec proti nacizmu v radoch československého zahraničného vojska vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, kde slúžil aj v legendárnej 311. československej bombardovacej peruti. Viedol rozsiahlu korešpondenciu s členmi kanadskej vlády a parlamentu, ale aj s politickými osobnosťami iných štátov vrátane kráľovnej Alžbety II. Dnes 8. marca uplynulo sto rokov od narodenia tohto významného letca britského Kráľovského letectva (RAF).
Jakubec sa narodil 8. marca 1922 v chotári Myjavy. Ľudovú školu navštevoval na Myjave, kde ako 16-ročný vstúpil do študentskej jednotky. V ilegálnej činnosti pokračoval aj ako študent na reálke v Bratislave. Stal sa zakladateľom tajnej organizácie podporujúcej ilegálny odchod za hranice tých, ktorí chceli bojovať proti nacizmu.
"Vzhľadom na skutočnosť, že jeho účasť v domácom odboji bola prezradená a Jakubec bol slovenskou políciou vyšetrovaný, štúdium neukončil. Pred priamou hrozbou uväznenia opustil 4. apríla 1940 rodnú vlasť so zámerom zapojiť sa do československého zahraničného odboja vo Francúzsku," priblížil riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Zámer sa podarilo mladému Slovákovi naplniť o mesiac neskôr, keď tzv. balkánskou trasou dorazil do Francúzska. Ako príslušník československého zahraničného vojska bol zaradený k siedmej rote pešieho pluku 1 Montagnac. Na front odišiel v júni 1940. "Desať dní po odchode bol pri La Chapelle-d'Angillon zranený a zajatý postupujúcimi nemeckými vojakmi. Z nemeckého zajateckého tábora v Bourges však ušiel. Ako disciplinovaný vojak zamieril do Agde, kde ho po objasnení situácie demobilizovali. Následne odišiel z Francúzska do Španielska, cez ktoré sa hodlal dostať do Veľkej Británie. Podarilo sa mu to až na druhý pokus. V Španielsku bol po druhýkrát zadržaný, ale v tomto prípade ho nevrátili do Francúzska, ale uväznili v koncentračnom tábore Miranda de Ebro," doplnil Šumichrast.
Na základe intervencie britských úradov Jakubca prepustili. V septembri 1941 sa presunul do Gibraltáru, odkiaľ sa dostal loďou do Británie, kde sa 25. októbra 1941 hlásil v československom depote vo Wilmslow."O deň neskôr ho prijali do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva. Po rádiotelegrafickom, streleckom a bojovom výcviku bol 29. novembra 1942 už ako operačný letec zaradený k 311. československej bombardovacej peruti. V radoch 311. československej bombardovacej perute zotrval takmer až do konca vojny. Koncom januára 1945 Milana premiestnili k Dopravnému veliteľstvu. Jeho úlohou bola letecká preprava dôležitých osobností. Po úspešnej službe bol premiestnený k 147. peruti, kde sa stretol s ďalším Slovákom z 311. perute Ivanom Schwarzom.
Po skončení druhej svetovej vojny zotrval v československom vojenskom letectve, z ktorého bol prepustený 8. mája 1946 v hodnosti podporučíka v zálohe. Neskôr krátko pracoval ako operačný dôstojník spoločnosti Pan American Airways na ruzynskom letisku v Prahe.
Túžba po lietaní ho však doviedla k Československým aerolíniám, kde ako palubný rádiotelegrafista lietal až do 4. októbra 1948, keď sa zavŕšila jeho snaha opustiť Československo, v ktorom po februári 1948 prevzala moc Komunistická strana. "V tento deň na vnútroštátnej linke Košice - Bratislava - Brno - Praha prevzal (na únose sa podieľali ďalšie dve osoby) riadenie lietadla od prvého pilota Jaroslava Hájka, taktiež bývalého príslušníka RAF, ale zároveň i člena komunistickej strany a pripravený únos sa skončil pristátím na letisku v Mníchove," spresnil historik.
Do lietadla ČSA, ktoré uniesol, nastúpila aj jeho manželka Elenka s päťmesačným synom Milanom. Z Nemecka sa potom rodina dostala cez Holandsko do Anglicka. Jakubec zostal žiť v emigrácii, kde sa aktívne zapojil do činnosti krajanských organizácii, ktoré bojovali proti komunizmu. V roku 1953 sa po zhoršení ekonomickej situácie v Británii rozhodol pre odchod do Kanady, usadil sa v Toronte. Pracoval ako štátny zamestnanec, absolvoval kurzy ekonómie, sociológie, histórie a administratívy na Torontskej univerzite. V Toronte aj zomrel 17. júla 2002 vo veku 80 rokov.
Milan Jakubec rozprával dvanástimi jazykmi a mal široký okruh záujmov. Písal tiež básne, v čase vojny boli o láske, vojne, smrti, neskôr v nich prevládala túžba po stratenom domove, ale písal aj o svojom vzore Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Svoj životný príbeh zdokumentoval v reportážnej spomienkovej knihe Na zemi i nad morom.
