NEW YORK - Na každý kultový olympijský triumf pripadá fascinujúci škandál. Na zimných olympijských hrách (ZOH) sa ich už odohralo toľko, že o niektorých ste možno ani netušili. Za uplynulých sto rokov sa toho nazbieralo poriadne veľa.
Americký server Buzzfeed pripravil prehľad tých najdivokejších, najšialenejších a najviac fascinujúcich škandálov zimných olympijských hier za posledné storočie.
1924: Zamrznuté ruky zabránili správne merať čas
Historicky prvé olympijské hry, ktoré sa konali vo francúzskom Chamonix, sprevádzala kontroverzia okolo merania času. Zlato tak získal rýchlokorčuliar, ktorý nebol najrýchlejší. Počas ZOH v roku 1924 sa na meranie času používali klasické stopky. Rozhodcovia mali ale vo veľkej zime problém zastaviť stopky v ten správny čas, pretože im mrzli ruky. Chyby v meraní času znamenali, že zlato si odniesol americký outsider Charles Jewtraw. Ten sa neskôr časopisu Sports Illustrated priznal, že pred ziskom zlata nikdy nepretekal v korčuľovaní na 500 metrov a na olympiádu ani netrénoval.
1928: Prišiel o zlato pre roztopený ľad
Závod v rýchlokorčuľovaní na 10-tisíc metrov na olympijských hrách 1928 vo švajčiarskom Svätom Morici musel byť prerušený, pretože na vonkajšej trati sa začal rýchlo topiť ľad. V okamihu prerušenia pretekov bol vo vedení Američan Irving Jaffee, ktorý úplne deklasoval obhajcu titulu majstra sveta, Nóra Bernta Evensena. Nórsky rozhodca nakoniec celú súťaž kontroverzne zrušil. Mnohí sa domnievali, že Jaffee mal získať zlato. Súhlasil s tým aj Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ktorý mu medailu udelil spätne. Rozhodnutie MOV však následne zrušil Medzinárodný korčuliarsky zväz, ktorý Jaffeeovi medailu zase odobral. Je potrebné podotknúť, že sám Evensen vyhlásil, že si podľa neho Jaffee zlato zaslúžil.
1968: Tajomný muž v čiernom na zjazdovke
Počas finále alpského lyžovania na hrách 1968 vo francúzskom Grenobli padla na zjazdovku hustá hmla. Rakúšan Karl Schranz po dokončení pretekov tvrdil, že počas jazdy mu skočil do cesty tajomný muž v čiernom oblečení a donútil ho prudko zastaviť. Myslel si, že to bol francúzsky policajt alebo vojak, ktorý bol vyslaný, aby ho sabotoval, a pomohol tak jeho francúzskemu súperovi Jeanovi-Claudeovi Killymu k zisku zlata. Po tom, čo jeho verziu potvrdili traja ďalší svedkovia, povolili olympijskí funkcionári Schranzovi preteky opakovať. Zajazdil čas, ktorý mu zaistil zlato, ale o dve hodiny neskôr bol diskvalifikovaný, keď vyšlo najavo, že vynechal dve bránky. Na otázku, či bránky skutočne vynechal, Schranz odpovedal, že ho hypnotizoval temný tieň, ktorý videl pred sebou. "Je možné, že som v tej chvíli minul bránku, aby som sa mu vyhol," uviedol, ale tentoraz mu už výhovorka nepomohla.
1968: Príliš horúci spodok sánok
ZOH v Grenobli sa postarali ešte o jednu bizarnosť. Tesne pred finále pretekov sankárok sa s východonemeckým tímom spájalo podozrenie, že zahrievali spodok svojich saní. Tím, ktorý bol považovaný za favorita na zlato, však poprel, že by sa na tejto nepovolenej činnosti akokoľvek podieľal. Olympijský rozhodca vzal vec do vlastných rúk a ohmatal kovový spodok sánok. Tie boli skutočne nahriate. Východonemecké družstvo bolo okamžite diskvalifikované. Zlato nakoniec získalo Taliansko, Západné Nemecko skončilo tesne druhé, čo pravdepodobne nijako neprospelo vtedajšej politicky vypätej situácii.
1980: Olympijská väznica
Olympijské hry sú často terčom kritiky za to, že po ich skončení sa drvivá väčšina športovísk prestane využívať. Keď Spojené štáty získali usporiadateľstvo zimných olympijských hier v roku 1980 v Lake Placid, zákonodarcovia boli odhodlaní nedopustiť sa podobnej chyby. Riešením bolo postaviť zariadenie, ktoré by po skončení olympijských hier mohlo fungovať ako väzenie. Išlo o kontroverzné rozhodnutie, proti ktorému sa zdvihla vlna kritiky. Projekt sa aj napriek tomu uskutočnil. Izby pre športovcov pripomínali väzenské cely s kovovými dverami a malými otvormi, cez ktoré väzni dostávajú jedlo. Niektorí mali šťastie a dostali izby s malými oknami. Niekoľko mesiacov po skončení hier bolo zariadenie otvorené ako FCI Ray Brook - mužská väznica so stredným stupňom stráženia, ktorá je v prevádzke dodnes.
1998: Salto vzad na korčuliach
Francúzska krasokorčuliarka Surya Bonalyová sa rozhodla súťažiť na olympiáde v japonskom Nagane, aj keď ju trápilo zranenie Achillovej šľachy. Po krátkom programe skončila na šiestom mieste a sen o zisku medaily sa pomaly rozplýval. Rozhodla sa preto predviesť svoj špeciálny trik v podobe salta vzad s dopadom na jednu korčuľu. Lenže saltá vzad sú od roku 1976 zakázané, pretože sú považované za príliš nebezpečné. "Chcela som urobiť niečo, čím by som potešila publikum, nie rozhodcov. Tí by neboli spokojní, nech by som urobila čokoľvek a mne bolo jasné, že sa už nedokážem prebojovať na medailové priečky," vyhlásila Bonaylová. Za zakázané salto jej strhli body a po olympiáde s korčuľovaním skončila. Stále je však jedinou krasokorčuliarkou, ktorá predviedla salto vzad s pristátím na jednej korčuli.
2002: Johannovo tajomstvo
Nemecký bežec na lyžiach Johann Mühlegg sa dlhodobo sťažoval, že ho nemeckí tréneri psychicky týrajú. Nakoniec sa dočkal aj vyradenia z tímu. Svoj talent sa rozhodol ukazovať pod vlajkou inej krajiny. Zmenil si občianstvo a na ZOH v roku 2002 v Salt Lake City prvýkrát reprezentoval Španielsko. Svojej novej vlasti vybojoval tri zlaté medaily, ale na výslní slávy sa dlho neohrial. Neskôr bol pozitívne testovaný na darbepoetín alfa, ktorý zvyšoval počet červených krviniek. Tento liek bol v tom čase nový, a preto sa nenachádzal na zozname zakázaných látok. Mühlegg bol ale spoločne s ďalšími dvoma lyžiarmi diskvalifikovaný a všetky medaily zo Salt Lake City mu boli odobrané. Krátko nato sa skončila aj jeho športová kariéra.
2010: S alkoholom a cigarami priamo na ľade
Na ZOH vo Vancouveri v roku 2010 získal kanadský ženský hokejový tím tretie zlato po sebe. Hráčky oslavovali víťazstvo v šatni, ale po tom, čo im bolo oznámené, že je klzisko prázdne, sa vydali späť na ľad so šampanským a cigarami. Neskôr sa ukázalo, že klzisko tak celkom prázdne nebolo a tím sa kvôli oslave dostal pod paľbu kritiky. Niektoré z popíjajúcich hráčok totiž boli neplnoleté. Kritici sa okrem toho chytili aj situácie, že družstvo fajčí cigary na olympijskom športovisku. Žiadny formálny trest ale nepadol. "Dievčatá makali na sebe roky a dnes ten tlak z nich konečne opadol," povedal olympijský funkcionár Dick Pound. "Hrali skvele a vybojovali víťazstvo. Tak ich nechajte, nech si užijú trochu zábavy."
2014: Ruský škandál s dopingom na domácich hrách
Po olympijských hrách v Soči v roku 2014 vyšlo najavo, že viac ako tisíc ruských športovcov bolo zapojených do najväčšieho dopingového škandálu v histórii olympijských hier. Denník The New York Times napísal, že Rusko viedlo "starostlivo plánovaný a štátom riadený dopingový program, ktorým si krajina zabezpečila na hrách úplnú dominanciu". Rusko na hrách získalo 33 medailí, z toho 13 zlatých. Tento šialený nápad sa zrodil po tom, čo Rusko na na predošlých ZOH vo Vancouveri čelil najhoršiemu olympijskému výsledku od rozpadu Sovietskeho zväzu. Po hrách v Soči bol Rusku udelený štvorročný olympijský zákaz, hoci mnoho ruských športovcov mohlo na zimných olympijských hrách v roku 2018 súťažiť samostatne. Krajina prišla o desať medailí a bola zosadená z pozície najlepšieho medailistu hier.
