LONDÝN – Nový variant koronavírusu omikron síce menej napáda pľúca, ale o to ľahšie infikuje horné dýchacie cesty. Podľa vedcov by to mohlo vysvetľovať, prečo spôsobuje miernejší priebeh ochorenia COVID-19. Na druhej strane je ale nákazlivejší ako predchádzajúce varianty.
Z výsledku šiestich štúdií vyplýva, že omikron nepoškodzuje pľúca do takej miery ako delta alebo iné predchádzajúce varianty. Štyri štúdie boli zverejnené až po Štedrom dni. "Výsledkom všetkých mutácií, ktoré omikron odlišujú od predchádzajúcich variantov je, že sa možno zmenila jeho schopnosť infikovať rôzne druhy buniek," povedal profesor virológie na londýnskej University College Deenan Pillary. "V podstate sa zdá, že má väčšiu schopnosť infikovať horné dýchacie cesty, teda bunky v krku. V týchto miestach by sa množil oveľa jednoduchšie než v bunkách hlboko v pľúcach. Je to možno predčasné tvrdenie, ale štúdie preukázali to isté," dodal.
Virológ upozorňuje: Toto sú dva hlavné príznaky OMIKRONU, ľudia si ich mýlia s iným ochorením
Výskumníci, ktorí sa na Liverpoolskej univerzite špecializujú na molekulárnu virológiu, zverejnili predbežné výsledky výskumu, kedy pri myšiach porovnávali závažnosť priebehu ochorenia nákazy COVID-19 variantom omikron. Všimli si väčšiu stratu telesnej hmotnosti ako pri iných variantoch, miernejšiu vírusovú infekciu a menej závažný zápal pľúc. "Je to len jeden diel do skladačky. Zvierací model naznačuje, že ochorenie je miernejšie než u delty i pôvodného variantu koronavírusu. Zdá sa, že ustupuje rýchlejšie a zvieratá sa aj rýchlejšie zotavujú," ozrejmil autor štúdie James Stewart.
Podobné výsledky zaznamenali americkí experti, ktorí ich následne publikovali v časopise Nature. S touto teóriou sa k nim pridali kolegovia z Neytsového laboratória na Katolíckej univerzite v Leuvene (Belgicko). V pľúcach škrečkov infikovaných omikronom bola zaznamenaná menšia vírusová nálož. Výskumníci z virologického centra na na Zniverzite v Glasgowe zverejnili výskum, z ktorého vyplýva, že omikron sa v porovnaní s predchádzajúcimi variantmi množí rýchlejšie vo vzorke ľudského tkaniva z priedušiek, naopak v tkanive ľudských pľúc je proces pomalší. Na toto zistenie upozornili aj vedci z Univerzity v Cambridge vedení Ravim Guptou.
