SAN FRANCISCO - Ľudská kostra veľmi malých rozmerov nájdená v roku 2003 v púšti Atacama zmiatla vedeckú komunitu na celom svete. Neobvykle tvarovaná lebka a počet kostí totiž vyvolávali rôzne asociácie s mimozemskými civilizáciami. Záhadný nález sa však napokon podarilo identifikovať a objasniť jeho pôvod.
Vedci zo Stanfordskej univerzity v San Franciscu spolu s kolegami z Kalifornskej univerzity urobili definitívnu bodku za pôvodom záhadného nálezu z čilskej púšte Atacama. Pred takmer dvadsiatimi rokmi tam bola objavená 15-centimetrová kostra s neprirodzene podlhovastou lebkou. Zmätok vyvolával aj počet rebier, pretože ich nebolo dvanásť, ale iba desať. Podľa oficiálnych zdrojov našiel kostru lovec pokladov Oscar Muño v kostole opusteného baníckeho mesta La Noria, kde bola uložená v koženom vrecúšku zabalenom do bielej látky a previazané stuhou.
Experti v roku 2018 zistili, že išlo o kostrové pozostatky dieťaťa, ktoré sa buď narodilo predčasne alebo zomrelo tesne po pôrode zhruba pred štyridsiatimi rokmi. Vlani doplnili, že kostra skutočne pochádza zo 70. rokov minulého storočia, ale napriek analýze a testom ju nedokázali priradiť k žiadnemu oficiálnemu záznamu. Okolnosti sa stali ešte zaujímavejšími po zistení, že osem percent DNA kostry nemalo ľudský pôvod. Analýza zároveň odhalila aj niekoľko genetických mutácií, ktoré boli príčinou trpasličieho vzrastu.
"Tento výskum vysvetľuje súvislosti, ktoré boli dlhý čas verejným a senzačným príbehom. Takto sa nám podarilo vniesť do tejto diskusie trochu ľudskosti a dôstojnosti voči týmto pozostatkom," uviedol profesor mikrobiológie a imunológie Garry Nolan zo Stanfordskej univerzity. "Už dlho je známe, že kostra bola v súkromnom vlastníctve v Španielsku bez akýchkoľvek podozrení z trestného konania, ktoré súvisia so spôsobom jej získania," dodal.
