LOS ANGELES - Podľa niektorých historikov bol rok 536 nášho letpočtu tým najhorším v histórii ľudstva. Analýzou tohto obdobia experti pozorovali, aký vplyv mali na vtedajšiu severoamerickú civilizáciu mohutné vulkanické explózie, ktoré spôsobili ochladenie planéty a spustili reťazec nepriaznivých udalostí.
Séria mohutných explózií, ktorá zasiahla zemeguľu v roku 536 n. l. spôsobila jej ochladenie. Prach vychrlený sopečnou činnosťou totiž vytvoril obrovský mrak, ktorý bránil prenikaniu slnečných lúčov. Byzantský historik Procopius sa o tomto období zmienil v opise perzských vojen, kde uviedol, že "Slnko vydávalo svoje svetlo bez jasu ako Mesiac počas celého tohto roka a bolo ako v zatmení, pretože lúče, ktoré vyžarovalo, neboli také jasné ako zvyčajne". Podľa odborníkov mala táto hmla obmedzujúca slnečné žiarenie pôvod v sérii sopečných erupcií na území dnešnej Ameriky. Popol vznášajúci sa v atmosfére následne zmenil leto na zimu vo veľkej časti severnej pologule.
Len o päť rokov neskôr zasiahla rímsku populáciu morová epidémia. Krátko nato sa objavila ďalšia kolosálna sopečná udalosť, tentoraz v oblasti dnešného Salvádora, ktorá situáciu ešte viac skomplikovala. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity a Štátnej univerzity v Colorade sa však populácia z regiónu Four Corners (Colorado, Nové Mexiko, Arizona a Utah) z tejto katastrofickej zmeny klímy nielen zotavila, ale v niektorých ohľadoch dokonca stala silnejšou než kedykoľvek predtým. Merania letokruhov v severnej Arizone naznačujú pokles teplôt a zrážok, ktorý trval desaťročia. Napriek tomu však dokázala indiánska kultúra Pueblo aj v týchto zložitých časoch napredovať.
Členovia výskumného tímu zhromaždili databázu stoviek potravinových materiálov a ich rádiokarbónových dát, ktoré vyzbierali z 230 vykopávok v celom regióne s cieľom zistiť, ako sa severoamerické agrárne komunity vyrovnali s drsným a náhlym ochladením. Vek, hustota a umiestnenie poľnohospodárskych produktov odzrkadľovali už známy príbeh o širokej populácii rozdelenej na množstvo menších, lokalizovaných osád praktizujúcich poľnohospodárske techniky, ktoré vyhovovali miestnym podmienkam. Približne do roku 400 n. l. bola pôda mozaikou zberačov a farmárov. Niektorí pestovali iba základné, iní aj pestrejšie plodiny, napríklad kukuricu a fazuľu.
Prudký nárast populačného rastu v šiestom storočí začal obmedzovať množstvo dostupnej poľnohospodárskej pôdy. Na miestach, kde žili rozptýlené príbuzenstvá, sa neskôr tvorili zložitejšie sociálne skupiny. Z porovnania dôkazov o tomto kultúrnom miešaní so záznamami z letokruhov z Coloradskej plošiny vyplynulo, že existuje silné prepojenie medzi klimatickými zmenami a kultúrnymi posunmi. "Archeológovia už dlhodobo pripúšťajú, že demografické a sociálne zmeny transformovali kultúru Pueblo koncom šiesteho a začiatkom siedmeho storočia nášho letopočtu, ale tieto zmeny najlepšie pochopíme, keď ich porovnáme s dôsledkami extrémneho chladu na začiatku tohto intervalu," uviedli vedci v časopise Antiquity.
Komplikácie po roku 536 otestovali na komunitách na juhozápade. Niektoré sa dokázali reorganizovať a rozvíjať spoločenské väzby, vďaka ktorým prežili. Iným sa však nepodarilo prosperovať. Nepriaznivé roky poskytli akýsi výber pre kultúrne praktiky, ktoré dokázali ľudí spojiť a umožniť im podeliť sa o svoje skúsenosti, aby prekonali ťažké časy. Napríklad starodávna farmárska komunita, ktorá obývala Cedar Mesa a Grand Gulch, bola známa chovom domestikovaných moriek. V priebehu niekoľkých generácií sa obloha opäť vyjasnila a vrátili sa dobré časy. Starovekí Puebloans vyzbrojení novými sociálnymi praktikami pokračovali v budovaní bohatej a odolnej civilizácie, ktorá pretrvala storočia. V ich schopnosti prežiť nachádzame aj odkaz pre súčasnosť. Členovia tohto kultúrneho spoločenstva totiž prekonali zložité obdobie a napredovali iba vďaka tomu, že sa spojili a vymieňali si vedomosti a skúsenosti.
