HARGEYSA - Mohamed Yusuf (58) strávil posledných šesť rokov pripútaný reťazami na toalete v dedine neďaleko metropoly Hargeysa. Muža, ktorý trpí bipolárnou poruchou, do miestnosti zavreli jeho blízki, aby neohrozoval sám seba ani ich. Iné východisko nevideli. Dnes sa Yusuf zotavuje v jednom z mála zariadení pre psychicky chorých, ktoré sú v oblasti Afrického rohu.
"Ľudia svojich blízkych pútajú, lebo nemajú inú možnosť. Niektorí pacienti sú agresívni, iní sa jednoducho zoberú a odídu, čo pre nich na tunajšom ostrom slnku a bez vody môže byť životu nebezpečné. Rodiny nemajú lieky ani možnosť dať svojich príbuzných do nemocnice, takže je pre ich aj svoju bezpečnosť spútajú," vysvetľuje z európskeho pohľadu nepochopiteľný krok lekár Issa Raage Cigaal. Jeho ordináciou sa posledné tri mesiace nachádza na novootvorenej psychiatrickej a psychologickej klinike vzdialenej zhruba 15 minút jazdy po nevyasfaltovaných a prašných cestách od hlavného mesta Somalilandu. Krajinu medzinárodné spoločenstvo neuznáva a považuje ju za súčasť Somálska.
Duševné ochorenie často pripisujú prekliatiu
"Bohužiaľ, naplňovanie potrieb ľudí, ktorí trpia, je v celej krajine strašne pomalé," konštatuje Cigaal. Môže za to akútny nedostatok financií na podobné zdravotnícke zariadenia v regióne, ktorý patrí k najchudobnejším na svete, ale aj malé povedomie obyvateľov o psychických problémoch. V Somalilande, kde viac ako polovica ľudí nevie čítať a písať, je podľa 47-ročného psychiatra úplne bežné, že ľudia duševné ochorenie pripisujú tomu, že na dotyčného niekto krivo pozrel alebo ho preklial. A tak ho považujú za medicínsky neriešiteľné.
Aj preto sa skupina 150 miestnych žien a diaspóry združených v neziskovej organizácii GWDA ktorá už v minulosti vybudovala pôrodnicu, rozhodla vziať situáciu do vlastných rúk. Medzi sebou a známymi vyzbierala peniaze, kúpila pozemok a postavila novú kliniku. Po troch mesiacoh od jej otvorenia sa medzi bielymi prízemnými domčekmi s červenými strechami, ktoré ponúkajú zdravotnícke zázemie i jednoduché ubytovanie, pohybuje okolo päťdesiat pacientov. Niektorí vyzerajú úplne nepríčetne, iní sú, naopak, veľmi komunikatívni, rozprávajú o svojom živote, spievajú obľúbené piesne. Všetci prvýkrát v živote dostávajú starostlivosť, ktorú potrebujú.
Západný prístup s islamským nádychom
Zariadenie, ktoré sa má v nasledujúcich rokoch rozrásť o pavilón pre matky a oddelenie pre deti a mladistvých, poskytuje západný prístup s islamským nádychom, teda starostlivosť dvojice vyštudovaných doktorov a niekoľkých sestier, potrebné lieky a psychoterapiu, ale aj mešitu, ktorá okrem modlitieb slúži na meditácie a nácvik vnímania prítomného okamihu. Výsledkom je podľa Cigaala to, že stav väčšiny pacientov sa veľmi rýchlo zlepšuje. "Ich príbuzní sú šokovaní, keď ich navštívia a vidia, že to sú znovu normálni ľudia, ktorí nemusia byť niekde zavretí, ale môžu sa vrátiť ku svojim rodinám a zamestnaniu," hovorí v USA a Kanade vyštudovaný lekár, podľa ktorého plánuje klinika v budúcnosti ponúkať kurzy stolárstva a ďalších disciplín, aby sa pacienti mohli pri návrate do spoločnosti ľahšie uplatniť.
Výrazne lepšie sa darí aj Yusufovi. Už nie je agresívny, nehovorí sám so sebou a dobre spí. "Pozrite sa na mňa. Môžem chodiť. Ešte pred pár mesiacmi som nemohol," vraví, pričom zdôrazňuje, ako dobre sa mu teraz darí. Cigaal mu postupne znižuje dávky liekov a chystá sa, že ho časom bude môcť prepustiť. Ešte je ale veľmi opatrný, pretože prostredie, kam sa bude Mohamed vracať, nie je jednoduché. Než sa však vráti domov, bude potrebné, rovnako ako u mnohých ďalších pacientov, na všetko poriadne pripraviť jeho rodinu. A to môže trvať ešte veľmi dlho.
