DURHAM - Štúdia vedcov z Duke University sa zaoberá históriou pandémií a ich výskytom v ľudských dejinách. Z výsledkov skúmania vyplýva, že tieto udalosti boli bežné a vyskytovať sa budú čoraz častejšie. Ich priebeh bol zatiaľ vždy veľmi podobný a ľudstvo musí počítať s tým, že ich bude stále viac.
Podľa Williama Pana z Duke University v americkom Durhame nie je vylúčené, že pandémia, akú prekonávame v súčasnosti, sa zopakuje kedykoľvek v budúcnosti. Dlhá pauza, ktorú malo ľudstvo po prekonaní španielskej chrípky, nám dávala iba mylný pocit falošného bezpečia, že sa niečo podobné už nemôže zopakovať najmä po tom, ako medicína dostala pod kontrolu vírus HIV alebo ovčie kiahne. Po zničení mnohých choroboplodných zárodkov antibiotikami a vakcínami sme sa totiž správali tak, ako keby na ľudstvo už nemohli zaútočiť žiadne mikróby.
V štúdii zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, ktorá mapovala históriu pandémií za posledných 400 rokov, Pan ako jeden z jej autorov uvádza, že COVID-19 nie je ojedinelý a zaraďuje sa medzi udalosti, ktoré sa opakujú čoraz častejšie. "Výskyt pandémií, ako je tá súčasná alebo podobné španielskej chrípke, je relatívne pravdepodobný," povedal profesor globálneho enviromentálneho zdravia v záverečnej správe.
Vedci sa zamerali na rozsah a frekvenciu prepuknutia chorôb od roku 1600, keď ešte nebola k dispozícii účinná liečba ani metódy prevencie. V prípade, ak by sa obmedzili na choroby, ktoré zabili milióny ľudí, táto vzorka by mohla byť príliš malá, aby poskytla dostatočné informácie. Použili preto vzorku 476 epidémií (mnohé z nich boli menej smrtiace) a hľadali inverzný vzťah medzi ich frekvenciou a počtom obetí. Choroby, s ktorými ľudstvo zápasí v súčasnosti (napr. COVID-19, HIV), boli zo vzorky vylúčené, pretože konečný počet obetí ešte nie je známy. Dospeli tak k záveru, že riziko katastrofy predstavujúce hrozbu podobnú španielskej chrípke, ktorá na začiatku minulého storočia zabila viac ako dve percentá svetovej populácie, sa pohybuje medzi 0,3 a 1,9 percentom za jeden rok. Oveľa pravdepodobnejší je ale výskyt ohnísk, ktoré sú menej katastrofické, ale napriek tomu stále veľmi ničivé.
Katastrofická nákaza, ktorá by vyhubila ľudstvo
Podľa výskumníkov je ale nebezpečenstvo výskytu pandémií stále väčšie, a to kvôli narastajúcej populácii a zvýšenému cestovnému ruchu, pretože práve tieto faktory zvyšujú riziko prenosu chorôb. V štúdii boli zároveň vykonané špekulatívne výpočty zamerané na odhad vzniku katastrofickej nákazy, ktorá by mohla úplne vyhubiť ľudský druh. Podľa ich výsledkov by mohlo trvať 12 000 rokov, kým sa takáto pandémia stane štatisticky pravdepodobnou, čo je alarmujúce pre druh, ktorý je väčšinou príliš rozptýlený na to, aby zachytil infekčné choroby. "Naše zistenia poukazujú na dôležitosť včasnej reakcie na ohniská chorôb a budovanie kapacít na sledovanie pandémie v miestnom a globálnom meradle. Taktiež je v tomto smere dôležitá výskumná agenda, aby sme pochopili príčiny, prečo vznikajú veľké ohniská čoraz častejšie," dodal Pan.
