LONDÝN - Vakcinácia síce ponúka dostatočnú ochranu pred covidom-19, ale podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb môže tiež spôsobiť niekoľko nezávažných vedľajších účinkov. Medzi ne patrí únava, bolesť v mieste vpichu, nevoľnosť, zimnica alebo mierna horúčka. Nová štúdia však naznačuje spojenie Bellovej obrny s vakcínou Pfizer.
Výskum, ktorý bol publikovaný v časopise BMJ Case Reports, podrobne opisuje prípad 61-ročného pacienta, ktorý bol prijatý na pohotovosť po tom, čo začal slintať, stratil schopnosť zatvárať pravé oko a nemohol hýbať pravou stranou čela asi päť hodín po podaní prvej dávky vakcíny Pfizer. CT vyšetrenie ani krvné neodhalili nič znepokojujúce. Lekári mužovi až neskôr diagnostikovali Bellovu obrnu, teda ochrnutie svalov na tvári, ktoré býva vo väčšine prípadov dočasné. Predpísali mu steroidy, ktoré mu pomohli úplne sa vyliečiť.
Tým sa to ale neskončilo. Správa ďalej poznamenáva, že dva dni po podaní druhej dávky bol ten istý pacient opäť prijatý do nemocnice s ešte vážnejším prípadom obrny tváre na ľavej strane. "Výskyt epizód bezprostredne po každej dávke vakcíny silne naznačuje, že Bellova obrna bola pripísaná vakcíne Pfizer-BioNTech, aj keď príčinnú súvislosť určiť nemožno určiť," povedala Abigail Burrowsová, hlavná autorka štúdie z nemocnice Royal Surrey County Hospital v anglickom meste Guildford. Pacient, ktorý trpel nadváhou, mal vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovku 2. typu, sa takmer úplne uzdravil. Lekári mu odporučili, aby prípadné budúce očkovanie mRNA vakcínami konzultoval s odborníkom, ktorý bude vedieť zohľadniť riziko a prínos každej vakcíny.
Nejde o prvý prípad Bellovej obrny označovanej ako potenciálny vedľajší účinok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Počas tretej fázy klinických štúdií hlásili štyria dobrovoľníci, ktorí dostali tiež vakcínu Pfizer, paralýzu tváre. Okrem toho tento stav hlásili aj traja dobrovoľníci, ktorí dostali vakcínu Moderna, a jedna osoba zo skupiny, ktorá dostávala placebo.
Napriek nálezom však stále nie je dostatok dôkazov na kauzálne prepojenie vakcinácie Pfizerom s paralýzou tváre. "Bellova obrna nie je až taká zriedkavá choroba a môže to byť veľmi nešťastná náhoda, že pacient mal v tom čase dve epizódy," uviedol Kevin McConway, emeritný profesor aplikovanej štatistiky na The Open University. "Myslím si, že kľúčovým bodom je, že aj keď bola Bellova obrna u tohto jedného pacienta spôsobená vakcínou, jediná správa z prípadu vám nemôže povedať nič o tom, aká pravdepodobná môže byť Bellova obrna po očkovaní," dodal. Autori štúdie tiež poukazujú na to, že covidové vakcíny nie sú prvé, ktoré potenciálne súvisia s paralýzou tváre. V roku 2004 sa ukázalo, že inaktivovaná intranazálna chrípková vakcína významne zvyšuje riziko Bellovej obrny a jej používanie bolo preto pozastavené. Zvýšený výskyt Bellovej obrny bol zaznamenaný aj po podaní iných chrípkových a meningokokových vakcín, aj keď príčinná súvislosť nebola zistená.
