MONTREAL - Výskum vedcov z kanadskej McGill University priniesol prekvapivé zistenia týkajúce sa populácie Mayov, ku ktorým sa dopracovali analýzou fekálnych vzoriek z jazera v Guatemale. Výsledky svojej štúdie publikovali v časopise Quaternary Science Reviews. Niektoré z uvedených údajov sú v rozpore s doterajšími zisteniami archeológov o zániku civilizácie stredoamerických Indiánov.
Kanadskí vedci z McGill University pripúšťajú, že populácia Mayov žijúcich v oblasti starobylého bájneho mesta Chichén Itzá poklesla počas štyroch rôznych období v priebehu 3300 rokov. Dôvodom bola zmena podnebia. K týmto zisteniam sa dopracovali analyzovaním fekálnej hmoty z jazera Laguna Itzan v Guatemale. Jej koncentrácie boli nízke v troch obdobiach sucha a v jednej extrémne vlhkej etape. Analýza výkalov zároveň naznačila, že toto mesto bolo založené o 650 rokov skôr, ako uvádzajú doterajšie archeologické zistenia.
Kozmonaut spravil z vesmíru jedinečnú FOTO: Ktorú svetovú pamiatku na nej zachytil?
Podľa autorov štúdie sužovalo sucho oblasť medzi rokmi 90 až 280, 730 až 900 nášho letopočtu a v období rokov 1350 až 950 pred naším letopočtom, kedy poklesla populácia všetkých Mayov. Uviedli aj to, v rokoch 400 až 210 pred Kristom nastalo veľmi vlhké obdobie, ktoré sa tiež podpísalo pod úbytok obyvateľstva. Podľa vedcov ukrýva práve táto etapa „niečo, čomu sa doteraz venovalo málo pozornosti a malo to vplyv na veľkosť populácie".
Medzi rokmi 800 - 1000 n. l. Mayovia obývali túto oblasť aj naďalej, aj keď v menšom počte, hoci sa predtým predpokladalo, že sucho alebo vojna spôsobili, že ju opustili. Autori štúdie uvádzajú, že analyzovanie stanolov (organické molekuly nachádzajúce sa vo výkaloch ľudí a zvierat) môže uľahčiť ďalší postup poznávania tajomstiev tejto civilizácie. „Môže poskytnúť archeológom nový nástroj na skúmanie zmien, ktoré možno nie sú viditeľné v archeologických nálezoch, pretože tieto buď nemuseli existovať alebo sa odvtedy mohli stratiť alebo zničiť. Mayská nížina nie je príliš vhodná na ochranu stavieb a iných záznamov o ľudskom živote a to kvôli tropickým pralesom,“ uvádza člen tímu Benjamin Keenan. Dodal, že spolu s kolegami zistili, že koncentrácia fekálnych zlúčenín je v súlade s archeologickými dôkazmi o regionálnych spoločenských zmenách v Mayskej nížine a naznačuje skoršiu prítomnosť ľudí na tomto mieste, ako je v uvedené v archeologických záznamoch.
Zmeny podnebia a udržanie populácie majú súvislosť
Podľa jeho tímu došlo zhruba pred 3050 rokmi v sedimente k poklesu koncentrácií koprostanolu, čo sa zhoduje s dôkazmi o suchom podnebí v nížinách južných Mayov. Táto zlúčenina vzniká bakteriálnou redukciou cholesterolu v črevách a je prítomná vo výkaloch. Obzvlášť vlhké obdobie nastalo medzi rokmi 2350 a 2160 pred naším letopočtom, ktoré sa časovo zhodovalo s nízkym počtom peľov trávy a 150-ročným obdobím nízkych koncentrácií koprostanolov v jazere. Táto časová etapa sa zhruba zhoduje s rastom neskorej strednej a neskorej populácie v Itzá čo dokazujú hojné nálezy keramiky.
„Toto spojenie neobvykle vlhkého podnebia so storočným znížením regionálneho odlesňovania a znížením množstva koprostanolu je veľmi zaujímavé a môže naznačovať, že táto civilizácia bola citlivá aj na ďalšie klimatické extrémy, napríklad na nadmerné zrážky,“ uvádza sa v štúdii. Podľa vedcov bola prebytočná voda problémom aj v iných nížinných oblastiach, kde ovplyvňovala poľnohospodárstvo a zhoršovala kvalitu vody. „Je dôležité, aby si spoločnosť uvedomila, že boli pred nami civilizácie ovplyvnené zmenami podnebia. Prepojením dôkazov môžeme vidieť jasnú súvislosť medzi zrážkami a schopnosťou týchto starodávnych miest udržať si svoju populáciu,“ uviedol člen tímu Peter Douglas.
