PRAHA - Pred sedemdesiatimi rokmi, 2. júla 1951, boli v Babiciach na Třebíčsku zastrelení traja miestni komunisti a štvrtý bol ťažko zranený. Prípad nebol nikdy úplne objasnený, vtedajšiemu režimu však poslúžil ako zámienka k represiám proti katolíckej cirkvi a na zastrašovanie súkromných roľníkov brániacich sa kolektivizácii.
Južná Morava bola začiatkom 50. rokov pre nastupujúcu komunistickú moc problémom. V kraji, kde bola tradične silná katolícka cirkev, sa len s obtiažami presadzovala kolektivizácia poľnohospodárstva a roľníci boli preto postihovaní. Represie ale zároveň posilňovali odpor proti režimu a vzrastajúce napätie vyvrcholilo práve v Babiciach. Tragická udalosť sa odohrala v budove miestnej školy, kde boli v osudný večer zastrelení traja komunistickí členovia rady národného výboru. Štvrtý utrpel ťažké zranenia.
Štvorčlennú skupinu ozbrojenú samopalmi a pištolami, ktorá sa nepochopiteľného masakru zúčastnila, viedol Ladislav Malý, ktorý bol údajne agentom americkej CIC (protišpionážny zbor), ale tiež sa o ňom hovorilo ako o možnom provokatérovi komunistickej ŠtB. Malý sa už od marca 1951 pohyboval na južnej Morave a organizoval protikomunistické aktivity. Pripojilo sa k nemu niekoľko prevažne mladých ľudí, ktorí s ním 2. júla prepadli školu v Babiciach. Následne utiekli z obce a skrývali sa v poli s obilím pri neďalekej dedine Bolíkovice, kde ich vtedajšie bezpečnostné zložky na druhý deň dolapili. Pri zásahu zahynuli dvaja členovia skupiny (jedným z nich bol Malý) a dvaja sa vzdali.
Už krátko po akcii sa vynorili dohady o tom, že Malého smrť bola fingovaná a že v skutočnosti prežil. Po roku 1990 však Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) oficiálne potvrdil, že naozaj zahynul pri prestrelke. Dokázať sa, naopak, nepodarilo jeho možné spojenie s ŠtB, podľa niektorých historikov ho ale tajná komunistická polícia mohla nepriamo riadiť. "Malý z môjho pohľadu spolupracovníkom ŠtB nebol. Spolupracovať mohol ale nevedome," uviedol pred niekoľkými rokmi výskumník ÚDV Adolf Rázek.
Trojnásobná vražda poslúžila ako propaganda
Objasnený nebol dodnes ani motív činu. Autori knihy Mlynári od Babic vydanej v roku 2008 - Miroslav Kasáček a publicista Luděk Navara - sa prikláňajú k tomu, že členovia skupiny okolo Malého chceli komunistických funkcionárov v Babiciach len postrašiť, ale akcia sa im kvôli prítomnosti zbraní vymkla z rúk. Trojnásobnú vraždu komunistov použil vtedajší režim na rozsiahlu propagandu. ŠtB okrem toho rozpútala veľkú raziu, pri ktorej pozatýkala mnohých sedliakov a ich rodiny vyhnala z južnej Moravy. Babická vražda sa pre predstaviteľov vtedajšej moci stala príkladom zasahovania takzvaného západného imperializmu do diania v Československu.
Proces so štrnásťčlennou skupinou údajných teroristov sa začal už desať dní po osudnej noci. Súd vyniesol sedem trestov smrti, dve doživotia a päť ďalších ľudí odsúdil na celkovo 110 rokov väzenia. Všetky tresty ešte pred vynesením rozsudku schválili najvyšší predstavitelia komunistickej strany. Naväzujúce procesy sa konali až do februára 1951, popravení boli ďalší štyria ľudia. Obesení boli okrem iných farári Jan Bula, Václav Drbola a František Pařil, ktorí patrili k prvým obetiam komunistických represií z radov cirkvi. Po roku 1990 sa babický prípad začal znovu vyšetrovať; do apríla 1996 boli zrušené všetky vtedajšie rozsudky. V roku 1997 naviac ÚDV obvinil vtedy posledných dvoch žijúcich prísediacich z procesu - Jaroslava Demčáka a Pavla Vítka - za zneužitie právomoci. Údajne zaujato rozhodovali o vine. Stíhanie Demčáka bolo neskôr zo zdravotných dôvodov prerušené. K súdnemu verdiktu nedospela ani obžaloba Vítka, ktorý zomrel v júli 2001.
