DERBENT - Kaspické more mizne a vply tohto javu pociťujú ľudia pozdĺž pobrežia v každodennom živote už teraz. Vedci predpovedajú, že sa najväčšie jazero na svete do konca storočia kvôli klimatickým zmenám zmenší o štvrtinu, píše The Moscow Times.
Odliv na pláži odhaľuje zvláštne uskupenie balvanov, napoly ponorených do piesku. Ponúka tak pohľad na pozostatky niekoľko storočí starej veže, ktorú ukrývala voda. Múry Derbentu - starobylého perzského opevneného mesta a teraz najjužnejšieho cípu ruského Dagestanu - vždy obklopovala aura tajomna. Podľa legendy ju vybudoval Alexander Veľký, aby ochránil impérium pred inváziami barbarov. "Je to nesmierne dôležitý objav," upozorňuje archeológ Murtazali Gadžijev na ruiny, ktoré sa prvýkrát vynorili z vĺn v marci. "Pravdepodobne v budúcnosti nájdeme viac pozostatkov mestských múrov. Za predpokladu, že sa Kaspické more bude naďalej zmenšovať."
Vedci sú pritom čím ďalej tým viac presvedčení o tom, že to tak skutočne bude. Podľa viacerých výskumov jazero vysychá úmerne tomu, ako v regióne kvôli klimatickým zmenám stúpajú teploty. Pritom úbytok vôd jazera, ktorého hladina od polovice 90. rokov minulého storočia poklesla o niekoľko metrov, predstavuje vážnu hrozbu pre krehké ekosystémy so stovkami endemických druhov. A tiež pre rozľahlé oblasti vyprahnutej časti Ázie, kde ľudské životy vždy záviseli na Kaspickom mori.
Kaspické more sa vždy správalo nepredvídateľne. Kokteil klimatických posunov a pohybu tektonických dosiek v histórii spôsoboval prudké a neočakávané zmeny jeho hladiny, pri ktorých mestám v jeho okolí striedavo hrozilo zaplavenie alebo uviaznutie ďaleko od brehov. V minulom storočí bolo more obzvlášť vrtkavé. V 30. rokoch prehradenie rieky Volgy, ktorá jazero zásobuje vodou z 80 percent, spôsobilo pokles hladiny o dva metre za päť rokov. V 90. rokoch kvôli väčším zrážkam okolo Volgy naopak hladina nečakane stúpla až na takmer rekordnú úroveň. V roku 1996 sa situácia obrátila a hladina začala rýchlo a trvalo klesať, čo platí dodnes. Ročne poklesne o zhruba sedem centimetrov. V Derbente vlny ustúpili už asi o sto metrov a zanechali za sebou kilometre piesočných dún pozdĺž pobrežia.
Tentokrát však pokles hladiny spôsobuje iný jav - klimatické zmeny. "Z Volgy priteká stále rovnaké množstvo vody, ale vyššie teploty na povrchu znamenajú, že sa voda viac vyparuje," vysvetľuje profesor geografie na Dagestanskej štátnej univerzite Eldar Eldarov. Podľa minuloročnej štúdie klesna hladina Kaspického mora do konca storočia až o osemnásť metrov. Pri takom scenári vyschne približne štvrtina jeho súčasnej rozlohy a zanechá za sebou 93 000 kilometrov štvorcových nových púští podobných tým v okolí vysychajúceho Aralského jazera. "Pri vysychaní jazier ide zvyčajne o kombináciu ľudských aktivít ako poľnohospodárstvo a klimatických faktorov. V prípade Kaspického mora je to ale prakticky výhradne o klíme," tvrdí Matthias Prange, klimatológ z Univerzity v Brémach.
Ľudia pozdĺž dagestanského pobrežia pociťujú vplyvy miznúceho jazera už teraz v každodennom živote. Rybári v prístave Kaspijsk sa sťažujú na chronické priemyselné znečistenie, ktoré zabíja úlovky vo vodách. A tie každý rok ustúpia od prístavu o dva až tri metre. "Odkedy sme tu pred pätnástimi rokmi začínali, sa pobrežie posunulo asi o sedemdesiať metrov. Skoro každý rok musíme pridať ďalšiu radu slnečníkov na pláž," hovorí hoteliér Ali Amirchanov, ktorého rezort stojí na pozemkoch, kde kedysi bolo jazero.
U väčšiny plytkých častí na východe, vrátane zálivu v Kazachstane, sa očakáva, že sa úplne vyparí. Na západe Kazachstanu ústup jazer už teraz ohrozuje ropné pole Kašagan, ktorého hladina je tak nízka, že sa podporné plavidlá nedostanú k vrtným plošinám. Vysychanie Kaspického mora navyše bude mať pravdepodobne ďalší neblahý vplyv na podnebie v oblasti. Hrozí, že sa urýchlia lokálne klimatické zmeny, pretože už začal slabnúť chladiaci efekt jazera a ubudlli aj zrážky. "Zrejme uvidíme, že letá v kaspickom regióne, najmä v Strednej Ázii, budú výrazne teplejšie a suchšie. Pritom je to región, ktorý má už teraz veľké problémy s nedostatkom vody," uzatvára Prange.
