LONDÝN - Tento mesiac uplynulo 109 rokov od potopenia Titanicu. Skaza legendárneho parníka sa stala námetom románov, predmetom štúdií vedcov a pritiahla pozornosť filmových tvorcov. S novými zisteniami teraz prišiel historik Tim Maltin, ktorý vyvracia dlhodobé teórie súvisiace s touto tragédiou.
Nový dokument zverejnený na platforme Hitory Hit vyvracia viaceré doterajšie poznatky o potopení Titanicu. Historik Tim Maltin, ktorý sa dlhodobo venuje problematike skazy tohto luxusného plavidla a napísal o tom tri knihy, je presvedčený o tom, že viaceré fakty sú skreslené. Poukazuje na to, že napriek tomu, že o nich neexistuje dostatok dôkazov, sú považované za pravdivé.
Historik tvrdí, že vyriešil záhadu potopenia Titanicu: Môže za to prírodný fenomén!
Kapitán Smith bol nerozvážny, pretože loď sa plavila príliš rýchlo
Sudca John Charles Bigham, ktorý viedol britské vyšetrovanie katastrof, vo svojom denníku napísal, že loď sa plavila neprimeranou rýchlosťou a v ľadovom prostredí nedošlo k nijakému zníženiu rýchlosti. Maltin však tvrdí, že každý kapitán, ktorý vypovedal pri vyšetrovaní, uviedol, že by urobil to isté. "V noci, keď sa Titanic potopil, bolo veľmi jasné počasie a na lodi hliadkovalo množstvo členov posádky. Vedeli, že prichádzajú do ľadovej oblasti, ale verili, že ľad zbadajú včas," hovorí historik. V minulosti sa dokonca pripúšťala verzia, že kapitán Smith mohol byť pri náraze do ľadovca opitý alebo sa ani nenachádzal na kapitánskom mostíku. Existuje však dosť dôkazov o tom, že večeral s cestujúcimi okolo 19. alebo 20. hodiny a bol na mostíku celý čas, aj keď loď narazila do ľadovca o 23:40. "Jeho kajuta, spálňa a odpočívacia miestnosť boli v tesnej blízkosti navigačnej miestnosti. Vždy nechal pokyny, aby ho okamžite zavolali, keby sa niečo stalo. Hneď, ako začul, že loď spomaľuje, vyšiel na mostík. Celý čas riešil situáciu a bol v strehu." Kapitán Smith riadil všetky vlajkové lode spoločnosti White Star a bol obľúbený u posádky. Namiesto toho, aby si sám hľadal záchranný čln, rozhodol sa pomáhať ženám a deťom dostať sa do bezpečia.
Loď bola zle postavená
Spisovateľ Richard Corfield v roku 2012 napísal, že možným dôvodom potopenia parníka bola jeho chabá konštrukcia. Stotožnil sa tak s predošlými teóriami, podľa ktorých trup plavidla držali pohromade druhotriedne nity. Preto bol jeho bok slabý, zraniteľný a prerazil ho ľadovec. Maltin však nesúhlasí a myslí si, že Titanic bol jednou z najlepšie postavených lodí v histórii. Spoločnosť White Star tvrdila, že Titanic je nepotopiteľný. Možným dôvodom bol fakt, že loď mohla byť skutočne "nakrájaná na tri kusy a každý kus by plával", pretože bola navrhnutá tak, aby plávala aj so zaplavenými prvými štyrmi vodotesnými komorami, a to aj pri kolízii v mieste dvoch vodotesných komôr. Autor dokumentu však podotýka, že pri jej konštrukcii sa nepočítalo s bočným nárazom, pri ktorej ľadovec narazil do plavidla pod určitým uhlom. Osudný náraz spôsobil škody pozdĺž 60 metrov dĺžky plavidla a tie nešťastne zaplavili päť komôr. Hoci sa loď potápala, udržala rovný kýl.
Posádka nezbadala ľadovec v dostatočnom predstihu, pretože nemala ďalekohľad
Ani s týmto Maltin nesúhlasí. Predtým, ako Titanic opustil anglický prístav Southampton, došlo k zmene poradia dôstojníkov a druhý dôstojník David Blair opustil palubu. Predpokladá sa, že si so sebou omylom vzal kľúč od kabíny, v ktorej boli ďalekohľady. Maltin pripustil, že v tú noc nemuseli byť ďalekohľady v hniezde na stožiari, ale nočné ľadovce sú aj tak najlepšie viditeľné voľným okom". Zrak má totiž široké zorné pole, čo pomáha pri detekcii objektov, ktoré je možné ďalekohľadom ľahko prehliadnuť. "Namiesto toho, aby si overovali, či je to ľadovec alebo nie a skontrolovali to ďalekohľadom, tak iba trikrát zazvonili a upozornili členov posádky. Kapitán potom nariadil zmenu kurzu, ale plavidlo nebolo schopné otočiť sa dostatočne rýchlo, aby sa úplne vyhlo zrážke s ľadovcom."
Titanic sa naklonil a rýchlo klesal pod hladinu
Vo filme Jamesa Camerona z roku 1997 sa Titanic rozdelí na dve časti a potápa sa kolmo nadol. Vzhľadom na jeho poškodenie na pravoboku to však nebolo možné. Plavidlo sa prelomilo, jeho zadná časť sa hojdala na hladine a v tejto fáze si takmer každý myslel, že to bude v poriadku. Lenže predná časť sa od zadnej neoddelila úplne celá a začala tú zadnú ťahať smerom dolu. Škoda spôsobená prednou časťou lode bola podľa historika vlastne väčšou katastrofou ako zrážka so samotným ľadovcom. Zadná časť lode teda klesala nadol pomaly. Jeden cestujúci vo svojich spomienkach uviedol, že keď sa na nej držal, doplával až k záchrannému člnu a mal úplne suché vlasy.
Cestujúci tretej triedy boli zamknutí v podpalubí, zatiaľ čo ostatní dostali šancu zachrániť sa
V spomínanom filmovom trháku sú pasažieri tretej triedy zamknutí v podpalubí za obrovskými kovovými bránami. Nič také sa ale v skutočnosti nestalo. "Personál z prvej triedy bol vyslaný do tretej triedy, aby ľuďom presne vysvetlili, kde sú člny," hovorí Maltin. Na lodi síce boli brány oddeľujúce prvú, druhú a tretiu triedu, išlo však o požiadavku stanovenú imigračnými úradmi USA, aby sa zabránilo šíreniu infekčných chorôb. Podľa zákona žiadna osobná loď nemohla pricestovať do Ameriky bez týchto bariér, ktoré sa otvárali iba v núdzovom stave. Na Titanicu sa brány otvorili hneď po vyhlásení výnimočného stavu, 47 minút po náraze lode do ľadovca. Pokiaľ ide o skutočnosť, že zahynulo viac cestujúcich v tretej triede, bolo to preto, lebo ženy nechceli nasadnúť na záchranné člny. V roku 1912 boli totiž chlapci klasifikovaní ako dospelí vo veku trinásť rokov, čo znamená, že tínedžeri boli do záchranných člnov vpúšťaní až po nástupe žien a detí. V tretej triede cestovali celé rodiny. Matky odmietali zanechať na palube svoje deti, preto nenastúpili a radšej zostali všetci pohromade. Ženy si uvedomovali, že ak by živiteľ rodiny zomrel v ľadových vodách Atlantiku, bez neho by v novom svete neprežili.
Kormidlo bolo príliš malé
Panujú teórie aj tom, že kormidlo na Tianicu bolo veľmi malé. Podľa Maltina ale malo rovnakú veľkosť ako to, ktoré mala sesterská loď Titanicu Olympic. Táto loď bola v prevádzke až do roku 1935. Jej kapitán vyhlásil, že manipulácia s kormidlom bola tá najlepšia, s akou sa kedy stretol.
