KENT - Medzinárodný tím vedcov publikoval výsledky štúdie, v ktorej analyzovali kondenzačné kvapôčky meteoritu nájdené v oblasti Antarktídy. Vesmírne teleso dopadlo do tejto lokality zhruba pred 430-tisíc rokmi. Tieto zistenia môžu pomôcť identifikovať veľké vesmírne udalosti, ktoré zasiahli našu planétu.
Meteorit, ktorý explodoval nad Antarktídou pred viac ako 400-tisíc rokmi, bol podľa vedcov úplne ničivý a zasiahol veľkú plochu. Zistili to tak, že analyzovali sedemnásť fragmentov získaných z vrcholu hory Walnumfjellet. Numerický model zároveň naznačil, že vesmírna hornina mala priemer najmenej sto metrov a rútila sa k Zemi obrovskou rýchlosťou. Zvláštne je však to, že vesmírne teleso nebolo dosť veľké na to, aby zanechalo nárazový kráter, no napriek tomu malo dostatočný objem, aby počas letu nezhorelo v atmosfére.
Autori štúdie definujú dopad ako zriedkavú "strednú udalosť", pri ktorej prúd roztaveného a odpareného meteorického materiálu dopadol na povrch, spôsobil vážne škody, ale nemal dostatočnú hustotu na vytvorenie krátera. Samotný objav častíc je veľmi vzácny, pretože aj tie najväčšie boli menšie ako pol milimetra. Výskumníci pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie zistili, že ich tvorí najmä železo a olivín s vysokým obsahom niklu, čo zodpovedá zloženiu meteoritov. Obsahovali aj izotopy kyslíka, ktoré sú charakteristické pre antarktický ľad. Naznačuje to, že meteorit explodoval a vyparený materiál veľkou rýchlosťou vrazil do zemského povrchu, kde kondenzoval po zmiešaní s antarktickým ľadom. Výsledné kondenzačné kvapôčky sú chemickým zložením veľmi podobné časticiam, ktoré zostali v oblasti po dvoch ďalších udalostiach, ku ktorým došlo asi pred 430 000 rokmi. Vedci pripúšťajú, že pochádzajú z rovnakého asteroidu, ktorý dopadol na povrch zemegule ako gigantický oblak úlomkov a zasiahol obrovskú plochu.
V hlbinách Antarktídy objavili zvláštnu substanciu, zrejme pomôže vyriešiť marťanskú záhadu!
Štúdia zverejnená v časopise Science Advances taktiež odhalila, že meteorické výbuchy majú potenciál generovať tlakové efekty, ktoré dokážu zasiahnuť plochu až do 100 000 kilometrov štvorcových kilometrov a zároveň produkujú dostatok žiarenia na vyvolanie požiaru v oblasti veľkej od 10 do 1000 kilometrov štvorcových. Člen tímu Matthias van Ginneken z Univerzity v Kente poznamenal, že "udalosti spojené s explóziou meteoritu nemusia ohroziť ľudskú činnosť, ale ak by sa vyskytli nad husto osídlenou oblasťou, počty obetí by sa blížili k miliónom a spôsobili by vážne škody vo vzdialenosti stoviek kilometrov".
