ilustračné foto
ZÜRICH - Nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen (možno sa stretnúť aj s formou jeho mena William Conrad Roentgen) sa narodil 27. marca 1845 a zomrel 10. februára 1923. V nedeľu si pripomenieme 85 rokov od jeho smrti.
Je známy tým, že vytvoril a zaznamenal formu elektromagnetického vlnenia (žiarenia) - lúče X, alebo röntgenové lúče - s frekvenciou rozsahu 30-30.000 PHz (1015 hertzov). X-lúče sú využívané majmä pri lekárskej diagnostike a kryštalografii. Sú formou iónizačnej radiácie a pri neodbornej manipulácii môžu byť nebezpečné.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 1901 sa narodil v nemeckom mestečku Lennep (dnes je súčasťou mesta Remscheid) obchodníkovi so súknom, detstvo však prežil v Holandsku, v meste Apeldoorn. Študoval na Utrechtskej univerzite a strojné inžinierstvo na polytechnike v Zürichu. V roku 1869 získal titul doktora filozofie z Univerzity v Zürichu.
V rokoch 1867-88 bol Röntgen odborným asistentom na univerzite v Štrasburgu, profesorom na poľnohospodárskej akadémií v Hohenheime a potom znova profesorom fyziky v Štrasburgu, ako aj vedúcim katedry fyziky na univerzite v meste Giessen. V roku 1888 získal miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo Würzburgu, a v roku 1900 na Mníchovskej univerzite.
Röntgen mal rodinu v Spojených štátoch (v štáte Iowa) a v určitom období uvažoval o emigrácií. Hoci prijal miesto na Columbijskej univerzite v New Yorku, vypuknutie 1. svetovej vojny zmenilo jeho plány - zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry.
Röntgenov objav lúčov X nebola náhoda, ani nepracoval sám. Výskumy v tejto oblasti realizovali aj inde, okrem iných aj na Pennsylvánskej univerzite.
Röntgenov pôvodný článok "O novom druhu lúčov X", ktoré objavil 8. novembra 1895 poublikovali o 50 dní neskôr - 28. decembra 1895. Dňa 5. januára 1896 oznámili rakúske noviny Röntgenov objav nového typu radiácie. Na zasadnutí Würzburgskej Spoločnosti pre fyziku a medicínu 13. januára 1896 on sám demonštroval svoj objav i jeho možné praktické využitie v medicíne. Na tomoto zasadnutí prijali návrh, aby lúče X pomenovali po svojom objaviteľovi.
Po svojom objave ocenila univerzita vo Würzburgu čestným titulom doktor medicíny. O lúčoch X publikoval celkovo 3 články, v období rokov 1895-1897. Žiadne z jeho záverov neboli potvrdené ako chybné. Dnes Wilhelma Conrada Röntgena považujú za otca diagnostickej rádiológie - medicínskeho odboru, ktorý používa zobrazovacie metódy na diagnostiku ochorení.
V roku 1901 Röntgenovi udelili vôbec prvú Nobelovu cenu za fyziku. Ocenenie bolo oficiálne za uznanie mimoriadneho prínosu, ktorý vykonal objavom pozoruhodných lúčov, následne pomenovaných podľa neho.
Röntgen daroval finančnú čiastku, ktorá k cene patrila, svojej univerzite. Podobne ako Pierre Curie o niekoľko rokov neskôr, si z morálnych dôvodov odmietol patentovať čokoľvek, čo sa vzťahovalo k jeho objavu. Dokonca ani nechcel, aby sa ním objavené žiarenie volalo podľa neho; vždy dával prednosť označeniu lúče X. V novembri 2004 po ňom IUPAC pomenoval novoobjavený prvok Roentgenium.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 1901 sa narodil v nemeckom mestečku Lennep (dnes je súčasťou mesta Remscheid) obchodníkovi so súknom, detstvo však prežil v Holandsku, v meste Apeldoorn. Študoval na Utrechtskej univerzite a strojné inžinierstvo na polytechnike v Zürichu. V roku 1869 získal titul doktora filozofie z Univerzity v Zürichu.
V rokoch 1867-88 bol Röntgen odborným asistentom na univerzite v Štrasburgu, profesorom na poľnohospodárskej akadémií v Hohenheime a potom znova profesorom fyziky v Štrasburgu, ako aj vedúcim katedry fyziky na univerzite v meste Giessen. V roku 1888 získal miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo Würzburgu, a v roku 1900 na Mníchovskej univerzite.
Röntgen mal rodinu v Spojených štátoch (v štáte Iowa) a v určitom období uvažoval o emigrácií. Hoci prijal miesto na Columbijskej univerzite v New Yorku, vypuknutie 1. svetovej vojny zmenilo jeho plány - zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry.
Röntgenov objav lúčov X nebola náhoda, ani nepracoval sám. Výskumy v tejto oblasti realizovali aj inde, okrem iných aj na Pennsylvánskej univerzite.
Röntgenov pôvodný článok "O novom druhu lúčov X", ktoré objavil 8. novembra 1895 poublikovali o 50 dní neskôr - 28. decembra 1895. Dňa 5. januára 1896 oznámili rakúske noviny Röntgenov objav nového typu radiácie. Na zasadnutí Würzburgskej Spoločnosti pre fyziku a medicínu 13. januára 1896 on sám demonštroval svoj objav i jeho možné praktické využitie v medicíne. Na tomoto zasadnutí prijali návrh, aby lúče X pomenovali po svojom objaviteľovi.
Po svojom objave ocenila univerzita vo Würzburgu čestným titulom doktor medicíny. O lúčoch X publikoval celkovo 3 články, v období rokov 1895-1897. Žiadne z jeho záverov neboli potvrdené ako chybné. Dnes Wilhelma Conrada Röntgena považujú za otca diagnostickej rádiológie - medicínskeho odboru, ktorý používa zobrazovacie metódy na diagnostiku ochorení.
V roku 1901 Röntgenovi udelili vôbec prvú Nobelovu cenu za fyziku. Ocenenie bolo oficiálne za uznanie mimoriadneho prínosu, ktorý vykonal objavom pozoruhodných lúčov, následne pomenovaných podľa neho.
Röntgen daroval finančnú čiastku, ktorá k cene patrila, svojej univerzite. Podobne ako Pierre Curie o niekoľko rokov neskôr, si z morálnych dôvodov odmietol patentovať čokoľvek, čo sa vzťahovalo k jeho objavu. Dokonca ani nechcel, aby sa ním objavené žiarenie volalo podľa neho; vždy dával prednosť označeniu lúče X. V novembri 2004 po ňom IUPAC pomenoval novoobjavený prvok Roentgenium.
